NBS zavádza novú úverovú brzdu
Podmienky, za akých sa Slováci môžu dostať k úveru, sú z roka na rok náročnejšie. Ani to ich však neodrádza, aby sa zadlžovali ako nikdy predtým. Regulátor bankového trhu preto podmienky úverovania sprísňuje ďalej.
Podmienky, za akých sa Slováci môžu dostať k úveru, sú z roka na rok náročnejšie. Ani to ich však neodrádza, aby sa zadlžovali ako nikdy predtým. Regulátor bankového trhu preto podmienky úverovania sprísňuje ďalej.
Ešte v roku 2009 bola zadlženosť slovenských domácností druhá najnižšia v strednej a východnej Európe. Odvtedy sa viac ako zdvojnásobila a dostala sa na najvyššiu úroveň v regióne. V roku 2014 predbehol podiel úverov slovenských domácností na HDP úroveň v Česku a vlani aj rýchlo rastúce Poľsko. To sú hlavné argumenty, ktoré Národná banka Slovenska (NBS) používa na zdôvodnenie toho, prečo je nevyhnutné pokračovať v sprísňovaní podmienok, za ktorých sa Slováci dostávajú k úverom.
Novým opatrením, ktoré začne platiť od júla, je úverový strop. Jeho myšlienka – obmedzenie maximálnej výšky úverov v závislosti od príjmov – nie je výsledkom kreativity NBS, podobný prístup, no v rôznych variáciách, používajú aj ďalšie európske krajiny. Centrálna banka priznáva, že tento krok je reakciou na neutíchajúci úverový apetít Slovákov. „Zadlženosť rastie pri súčasných veľmi nízkych úrokových sadzbách nadmerným tempom. Domácnosti s príliš vysokým dlhom v porovnaní s ich príjmom môžu mať neskôr vážne problémy so splácaním týchto úverov. A ak takýchto prípadov bude veľa, vážne problémy sa môžu dotknúť finančného sektora a aj domácej ekonomiky ako celku,“ varuje NBS.
K prísnejším podmienkam úverovania v krajine vyzvala tento rok regulátora aj americká ratingová agentúra Standard & Poor's. Vo svojej januárovej správe pohrozila, že môže „zvážiť“ zhoršenie ratingu Slovenska, ak bude pokračovať rýchly rast retailových úverov. NBS sa viacerými opatreniami v posledných mesiacoch snažila tento vývoj aspoň spomaliť, dynamika rastu zadlženosti však ostáva bez výraznejších zmien.
Strop pre všetky úvery
Súčasťou aktuálnych opatrení je zavedenie nového indikátora – ukazovateľa podielu celkového dlhu k ročným príjmom (tzv. debt-to-income, DTI). V modifikovanej podobe ho poznajú banky vo viacerých krajinách, od Nórska až po Veľkú Britániu. Pre jeho slovenskú verziu je kľúčové číslo osem. NBS totiž chce, aby drvivá väčšina klientov bánk nemala „na krku“ úver presahujúci osemnásobok ich čistého ročného príjmu.
Do výpočtu DTI budú vstupovať všetky úvery a pôžičky, ktoré žiadatelia o úver už majú. „Do celkovej zadlženosti vstupujú všetky úvery klienta (vrátane novoposkytovaného úveru). Započítavajú sa aj kreditné karty a povolené prečerpania na bežných účtoch. Vyčerpaná časť sa započítava v plnej výške, z nevyčerpanej časti úverového rámca len 20 %, nie plná suma,“ vysvetľuje centrálna banka. Znamená to, že DTI bude zhoršovať už len existencia možnosti ísť na bežnom účte do mínusu alebo vlastníctvo kreditnej karty, ktorá umožňuje platiť zdrojmi banky.
Banky budú od polovice roka počítať nový ukazovateľ pri každej novej žiadosti o úver, bez ohľadu na to, či pôjde o hypotekárny úver alebo pôžičku na spotrebu. Nezačnú ich však aplikovať automaticky. NBS zavádza prechodné obdobie, počas ktorého nebude osemnásobok čistého ročného príjmu absolútnym úverovým stropom. „Stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu. Tento podiel sa bude len postupne znižovať. Od 1. júla 2018 bude môcť túto hodnotu presahovať až 20 % nových úverov. Je to prakticky rovnaká úroveň, akú banky poskytujú aj v súčasnosti. Od 1. júla sa teda neočakáva v podstate žiaden dosah. Tento podiel sa bude postupne znižovať. Od 1. apríla 2019 budú môcť veritelia stále poskytovať 5 % úverov, ktoré presahujú úverový strop,“ tvrdí centrálna banka.
Pri stanovení maximálnej výšky úveru vzhľadom na ročný príjem sa vychádza zo súčtu príjmov všetkých spoludlžníkov. Ak napríklad o úver na bývanie žiadajú dvaja žiadatelia s priemerným príjmom, ktorý bol na konci roka 2017 na úrovni 1 041 eur, čistý príjem každého z nich je cca 791 eur, a teda spoločný čistý príjem je 1 582 eur. Maximálna výška úveru bude 8-násobok ich spoločného čistého príjmu, teda 8 × 12 × 1582 = 151 872 eur. Je však potrebné opätovne upozorniť, že časť úverov môže prekračovať aj takýmto spôsobom vypočítaný strop.
Zdroj: Národná banka Slovenska
Hoci zavedením nového úverového stropu chce NBS spomaliť tempo rastu zadlžovania slovenských domácností, priznáva, že ani toto opatrenie pravdepodobne nebude mať zásadnejší vplyv na dlhodobý trend. „Dosah pripravovaných zmien sa prejaví až v roku 2019 (v čase ich plnej účinnosti), keď by malo dôjsť k miernemu spomaleniu rastu úverov, ktorý je momentálne nadmerný. Predpokladáme však, že tempo rastu úverov napriek tomu zostane jedným z najrýchlejších v rámci EÚ,“ uzatvára centrálna banka.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
