NFT: Príbeh eufórie, ktorá skolabovala
Len pred pár mesiacmi ovládla technologický svet nová hystéria. Stála za ňou technológia, vďaka ktorej existuje aj bitcoin. Revolúcia sa však skončila skôr, než sa začala.
Len na pripomenutie: novým technologickým hitom boli tzv. nezameniteľné tokeny (non-fungible tokens, NFT). Vďaka nim mohli svojho jedinečného vlastníka získať aj také kreatívne výtvory, ako napríklad článok v New York Times, prvý tweet zakladateľa siete Twitter či obrázok dúhovej mačky. Sumy, ktoré boli s týmito výtvormi spojené, dosiahli astronomické rozmery. Trh s NFT však skolaboval ešte rýchlejšie, ako vyletela jeho popularita.
Začiatok mánie
NFT vyrástli na blockchaine, technológii, ktorá umožňuje nespochybniteľným spôsobom zaznamenávať všetky transakcie s kryptomenami, vrátane tých najpopulárnejších. Jej výsledkom je dlhý zoznam, ktorý nie je možné spätne mazať, meniť či dopĺňať.
Vďaka uvedeným prednostiam blockchainu sa zrodil nápad zapisovať do podobného zoznamu nielen transakcie s kryptomenami, ale aj s digitálnymi „dielami“. Každý z nich dostal jedinečný kód (token) a transakcie s nimi sa začali zapisovať do samostatnej databázy. Z nej bolo v každom okamihu jasné, kto je napríklad aktuálne vlastník obrázka dúhovej mačky Nyan Cat. Vďaka NFT sa začalo obchodovať so všetkým, od rôznych umeleckých výtvorov až po fyzické produkty. Zdalo sa, že nikomu neprekáža, že NFT neriešili problém exkluzívneho vlastníctva. Dvaja rôzni ľudia tak mohli nezávisle od seba predávať samostatné kópie jedného obrázka prostredníctvom NFT.
Ceny za ne vystrelili v krátkom čase do astronomických výšok. Už spomínaný prvý tweet Jacka Dorseyho skončil napríklad vo vlastníctve podnikateľa z Malajzie, ktorý zaň zaplatil takmer tri milióny dolárov. Je to ten istý tweet, ktorý si môže každý dohľadať zo svojho mobilu a urobiť si jeho kópiu. Bezplatne.
Kontroverzie aj vďaka energiám
Prepojenosť NFT a sveta kryptomien (najmä etherea) sa ukázala ako veľmi nešťastná. Čím viac sa digitálne meny dostávali do mainstreamových médií, tým viac narastal počet tých, ktorým sa nepozdávalo množstvo elektrickej energie, ktorá je potrebná na verifikáciu všetkých transakcií. Kritika sa týkala nielen bitcoinu, ale i etherea. Výsledkom bolo, že energetická náročnosť sa po digitálnych menách spájala aj s NFT. Tých, ktorí novodobú mániu podporovali, vinili z ničenia životného prostredia len kvôli vlastnej zábave a finančnému zisku.
Pre popularitu nového fenoménu to bol smrteľný úder. Trh s novými NFT dielami prakticky vyschol a ceny už existujúcich NFT zažili voľný pád. Zopár šťastlivcom sa podarilo z nevýhodných transakcií uniknúť rýchlym predajom, pre väčšinu fanúšikov NFT znamenalo ich nadšenie veľké straty.
V internetových diskusiách o príčinách kolapsu NFT je nemálo takých, ktorí sú skalopevne presvedčení, že NFT bola zámerne vyvolaná bublina. Kto za ňou stál? Tí, ktorí mali peniaze. Presnejšie – veľmi veľa peňazí a chceli ich mať ešte viac. Znie to ako konšpirácia, no neexistuje spôsob, akým ju potvrdiť alebo vyvrátiť. Trhy s kryptomenami boli v minulosti už viackrát manipulované, nie je preto dôvod myslieť si, že trh s NFT by mal proti podobným praktikám unikátnu imunitu.
Podčiarknuté a sčítané: fenomén NFT nepriniesol do fungovania biznisu nič nové. Ukázal nanajvýš to, že čokoľvek, čo je spojené so svetom digitálnych kryptomien, stojí ešte na tenkom ľade. Kto sa chce stať súčasťou tohto príbehu, môže. Na trhu sa ešte stále ponúkajú NFT za výrazne nižšie ceny ako pred pár mesiacmi. To, že by získali svoj predchádzajúci lesk, však neočakáva nik.