Nová finančná kalamita: študentské pôžičky

Ak je vzdelanie tou najlepšou investíciou, prečo majú problém tí, ktorí si na ňu požičali?

Keď na jeseň 1957 Sovietsky zväz vypustil do vesmíru Sputnik 1, prvú umelú družicu Zeme, bol to míľnik mnohých tvárí. Pre ľudstvo to bol začiatok novej, kozmickej éry. Pre Sovietov znamenal historické víťazstvo v rámci vesmírnych pretekov, ktoré počas studenej vojny viedli s USA. A pre Američanov to bol moment, v ktorom pochopili, že vedecký a technologický náskok Sovietskeho zväzu budú musieť stiahnuť novým, inovatívnejším spôsobom: zatraktívnením štúdia pre budúcich inžinierov, technologických expertov alebo učiteľov. Pomôcť v tejto snahe mal nový finančný produkt: študentské pôžičky.

To bolo v roku 1958. O 65 rokov neskôr je všetko inak. Študentské pôžičky sú štandardom, no keď sa o nich dnes v Amerike hovorí, je to výlučne z dôvodu krízy, ktorá ich následkom vznikla. Pre nezainteresovaných to môže znieť ako bizarná situácia: ak je vzdelanie najlepšou investíciou, ako môže pôžička na jeho zaplatenie spôsobiť krízovú situáciu?

Drahé vzdelanie

Zvládnuť vysokoškolské vzdelanie v USA nie je len intelektuálna, ale aj finančná výzva. V akademickom roku 2020/2021 (posledné dostupné údaje) dosiahol priemerný účet za štvorročné školné na verejnej univerzite 43 300 dolárov. Na súkromných univerzitách musia študenti siahnuť do vreciek ešte hlbšie: v priemere zaplatia 55 000 dolárov.

Takéto sumy nie sú malé ani v najbohatšej ekonomike na svete. Len malá časť mladých ľudí si môže dovoliť zaplatiť ich v plnom rozsahu z vlastného. Ostatní sa musia spoľahnúť na študentské pôžičky. V roku 2020 sa štvrtina nákladov na vysokoškolské štúdium hradila z požičaných peňazí.

Podľa štatistík americkej centrálnej banky dlhujú Američania v študentských pôžičkách astronomickú sumu: 1,75 bilióna dolárov. Drvivú väčšinu z nej – 1,62 bilióna dolárov – poskytla federálna vláda, zvyšnú časť tvoria pôžičky zo súkromných zdrojov. Bremeno dlhov pred sebou tlačí až 43 miliónov Američanov – študentov, ale aj ich rodičov a ďalších rodinných príslušníkov, ktorí im s financovaním vzdelania pomáhajú.

Dôvody krízového stavu

Splácanie takmer dvojbiliónového dlhu je pre študentov a ich rodiny čoraz väčšou finančnou záťažou. Až takou, že miera nesplácania je druhá najvyššia, hneď po úveroch na kreditných kartách. Niektorí na splácanie študentských pôžičiek rezignovali úplne. Napríklad preto, že hoci získali finančné zdroje na štúdium, nedokázali ho úspešne ukončiť. To je prípad 40 % ľudí, ktorí sa rozhodli študovať na úver. Milióny mladých ľudí sa tak nachádzajú vo finančnej pasci: pred sebou valia bremeno študentských úverov, no bez vzdelania, ktoré im malo pomôcť splatiť ho.

Problém však majú aj tí, ktorým sa za požičané peniaze podarilo doštudovať. Ich rodinné rozpočty sú vplyvom rastúcich úrokových sadzieb čoraz viac zaťažené vracaním toho, čo si požičali cez hypotekárne úvery, študentské pôžičky až po úvery na autá. Splácanie dlhov navyše výrazne sťažuje tvorbu bohatstva – investovať nie je čo.

Rozmery, do ktorých prerástli študentské pôžičky, prinútili konať administratívu prezidenta Joea Bidena. Ten už počas svojej volebnej kampane sľuboval úľavu od študentských dlhov. Pomocnú ruku však prezident nepodá každému. Nárok na odpustenie sumy 10-tisíc dolárov zo študentskej pôžičky sa bude týkať len tých, ktorí ročne nezarobia viac ako 125-tisíc dolárov, prípadne domácností s ročným príjmom menším ako 250-tisíc.

Riešenie Bieleho domu má podľa kritikov viacero nedostatkov. Najmä preto, že lieči symptómy, nie príčiny existujúceho stavu. Kým od začiatku 80. rokov minulého storočia vzrástla inflácia v USA celkovo o 380 %, ceny za vysokoškolské a univerzitné štúdium stúpli o takmer 1 500 %. Vysokým školám aj naďalej ostáva možnosť diktovať si finančné podmienky štúdia, aké len chcú. To môže znamenať, že o pár rokov bude rovnakú krízu potrebné riešiť opäť.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK