Nový hit: Prázdne firmy za miliardy dolárov
Miliardy dolárov prúdia do firiem, ktoré práve vznikli a neprodukujú vôbec nič. Šialenstvo? Možno áno, ale vo svete veľkých peňazí je to aktuálny módny trend.
Zabudnite na pandémiu, aj na ekonomickú recesiu. Vo svete, ktorý ovládol neviditeľný vírus, sa investori predbiehajú, aby vložili astronomické sumy peňazí do firiem, ktoré nemajú žiadny produkt, neponúkajú žiadnu službu, nič nezarábajú a nevedia dokonca ani to, v čom budú podnikať. To, čo môže znieť ako definícia sveta, ktorý sa zbláznil, má aj vlastný akronym: SPAC.
Dlhé roky mal príchod novej firmy na burzu tradičný scenár. Na jeho počiatku bol nápad na sľubný produkt alebo službu. Keď o perspektívach svojho nápadu dokázala firma presvedčiť aj ďalších investorov, dostala novú finančnú injekciu. Z niektorých garážových startupov vyrástli veľké spoločnosti a časť svojich akcií ponúkli na burze komukoľvek, kto bol rovnako optimistický.
Aj SPAC sú spoločnosti, ktoré so svojimi akciami prichádzajú na burzu. Tu sa však akákoľvek podobnosť s tradičným príbehom nových firiem končí. SPAC (Special Purpose Acquisition Company) nemajú za sebou žiadny produkt, službu, dokonca ani len víziu. Účelom ich vzniku je získanie dostatočne veľkej hotovosti na to, aby mohli v budúcnosti kúpiť niektorú súkromnú spoločnosť, ktorá ešte nie je na burze, a splynúť s ňou. Jedinou transakciou sa tak z akcionárov SPAC stanú majitelia akcií novej firmy.
Celebritní promotéri
SPAC spoločnosti fungujú v podstate ako bianko šek, ktorý zaplatia ich akcionári. V čase svojho vzniku ešte nik z nich netuší, ktorá firma sa môže stať predmetom záujmu o prevzatie. Svoju dôveru tak bežní investori vkladajú do ľudí, ktorí za SPAC firmami stoja. Mená finančníkov nie sú veľmi známe, súčasťou nového boomu sa preto stali aj celebrity. Profesionálni športovci, speváci, politici, ktokoľvek, kto môže mať akúkoľvek marketingovú hodnotu. Tvárou jednej je Jay-Z. Shaquille O’Neal má dokonca vlastný SPAC. Držiteľka Grammy Ciara Wilson sedí v manažmente ďalšej schránkovej firmy, rovnako ako žijúca legenda ženského tenisu Serena Williams.
Paradoxom novej SPAC-mánie je fakt, že vôbec nie je nová. Takéto spoločnosti sa vo svete financií začali objavovať už v 90. rokoch minulého storočia. Dlho však boli vnímané ako „temné investičné vody“, v ktorých sa pohybuje množstvo podvodníkov a je lepšie oblúkom sa im vyhnúť. Globálna pandémia koronavírusu však túto optiku zmenila. Od začiatku tohto roka už vložili investori do viac ako 300 schránkových firiem sumu prevyšujúcu 100 miliárd dolárov.
Pre investorov, ktorí si dôkladne rozmyslia, do čoho investujú svoje úspory, je to zarážajúca suma. SPAC firmy nemajú žiadnu históriu a dokonca ani garanciu toho, že sa im podarí nájsť vhodný cieľ na akvizíciu. Ako napriek tomu dokážu vytiahnuť z vreciek investorov takéto sumy? Jednu z odpovedí načrtla v roku 2016 Lora Dimitrova z britskej University of Exeter Business School, keď SPAC spoločnosti označila za „private equity fondy pre chudobných“. Dôvod? Umožňujú luxus, ktorý bol dosiaľ vyhradený len pre elitnú skupinu investorov: investovať do sľubných firiem, ktoré sú ešte privátne, skôr ako sa dostanú so svojimi akciami na burzu.
Nikola: Rýchlo nahor, rýchlo nadol
Takéto investovanie „naslepo“ má však veľké riziká. Jednou z najpopulárnejších firiem, ktorá sa vďaka fúzii so schránkovou firmou dostala na burzu, bola americká firma Nikola. Ctižiadostivý výrobca nákladných automobilov s elektrickým a vodíkovým pohonom debutoval na Wall Street začiatkom júna 2020. Neprešiel ani týždeň a ceny jej akcií už boli o 100 % vyššie. Z uvádzacej ceny 10 USD za akciu vyleteli až na takmer 100-dolárovú hranicu. Firma pritom dovtedy reálne nevyrobila ani jediné vozidlo, nemala dokonca ani len vlastnú fabriku. V apríli 2021 už nadšenie investorov očividne patrí minulosti – cena jednej akcie sa opäť pohybuje tam, kde bola na začiatku: pri 10 dolároch.
Príbeh automobilky, ktorá zažiarila a zhasla, by mohol byť ponaučením o tom, že ani „vychytená“ investícia nie je imúnna proti stratám. Lekcií by Nikola mohla dať ešte viac. Otázka je, kto by sa z nich dokázal poučiť.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
