Nula už nie je dno
Frankfurtská ECB je v klube najväčších centrálnych bánk sveta najkratšie, no tento mesiac sa vybrala do teritórií, v ktorých žiadna iná ešte nebola. V urputnej snahe zabrániť tomu, aby inflácia klesala ešte nižšie, zaviedla zápornú úrokovú sadzbu na vklady. Znamená to, že nízke úroky na bankových vkladoch pôjdu ešte nižšie?
Frankfurtská ECB je v klube najväčších centrálnych bánk sveta najkratšie, no tento mesiac sa vybrala do teritórií, v ktorých žiadna iná ešte nebola. V urputnej snahe zabrániť tomu, aby inflácia klesala ešte nižšie, zaviedla zápornú úrokovú sadzbu na vklady. Znamená to, že nízke úroky na bankových vkladoch pôjdu ešte nižšie?
Hoci Európska centrálna banka urobila na pomyselnom rebríčku odvahy nový rekord, veľké prekvapenie to nebolo. Jej guvernér Mario Draghi s takouto možnosťou otvorene koketoval už v minulom roku. Pohár trpezlivosti však pretiekol, keď svetlo sveta uzreli posledné makroekonomické čísla. Májová inflácia, zverejnená len dva dni pred rokovaním vedenia ECB, klesla na 0,5 %, hlboko pod inflačný cieľ frankfurtských bankárov (tesne pod úrovňou 2 %). Ani aktualizované predikcie neveštili zmenu k lepšiemu. Slabým ostáva aj rast ekonomík platiacich eurom, ich hrubý domáci produkt stúpol v prvom štvrťroku 2014 medzikvartálne len o 0,2 %.
Verejný nepriateľ: (ne)inflácia
Zníženie hlavných úrokových sadzieb je v arzenáli ECB len jednou zo zbraní, ktoré banka tento mesiac vytiahla v boji s nízkou infláciou a slabým hospodárskym rastom. Okrem ultranízkych sadzieb, ktoré by komerčné banky mali motivovať na intenzívnejšie poskytovanie úverov, im dodá Frankfurt ďalších 400 miliárd EUR na to, aby mohli požičiavať ešte viac ako dosiaľ. ECB navyše predĺžila aj obdobie, počas ktorého bude bankám neobmedzene požičiavať – pôvodne stanovený deadline (polovica roka 2015) sa predĺžil na koniec roka 2016.
Je takmer isté, že prvý exkurz ECB do teritória záporných úrokových sadzieb nebude mať v dohľadnom čase pokračovanie. Je možné, že bude dokonca posledné. Vyčítať to možno zo slovníka, ktorý v oficiálnom komuniké ECB použila. Až doteraz sa v týchto vyhláseniach objavovala formulácia o tom, že úrokové sadzby ostanú „na súčasných alebo nižších úrovniach“ dlhší čas. V júni sa výrazová zásoba ECB zmenila: úrokové sadzby do budúcnosti ostanú „na súčasných úrovniach“.
To, že ECB vníma nízku infláciu ako výnimočne vážny problém, možno vyčítať aj zo slov M. Draghiho na začiatku júna. Pred novinármi sám položil otázku, na ktorú si hneď aj odpovedal: „Skončili sme? Odpoveď je nie.“ Teoreticky tak ešte v talóne ostávajú ďalšie možnosti, ako by ECB mohla dostať mieru inflácie vyššie. Vrátane tzv. kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré uprednostnil americký Fed či britská Bank of England.
Riziká, ktoré pre ekonomiku predstavuje nízka inflácia, či dokonca deflácia (pokles cien), nie sú malé a nie je ich ani málo. (Podrobnejšie o nich Partners News písal v marci aj v apríli.). Azda najväčšia nočná mora tvorcov ekonomiky je riziko toho, že krajiny platiace eurom sa zmenia na gigantickú verziu Japonska, ktoré nízkou mierou inflácie a hospodárskej stagnácie trpelo celé dve dekády.
Čo možno čakať
Hoci pokles jednej z hlavných úrokových sadzieb ECB do záporného teritória bol médiami interpretovaný ako „historická udalosť“, jeho dosah určite nebude mať gigantické rozmery. Je dokonca možné, že bežní klienti bánk si ho dokonca ani nevšimnú.
Prvý dôvod je rozsah zmien. Ohlásený pokles úrokových sadzieb bol v skutočnosti len kozmetický, o desatinu percentuálneho bodu. Kľúčová sadzba, za ktorú ECB požičiava komerčným bankám, klesla z 0,25 % na 0,15 %, depozitná sadzba sa znížila z 0 % na -0,1 %. Keď k podobnému symbolickému ukrajovaniu z úrokových sadzieb dochádzalo v minulosti, domáce banky na tieto zmeny takmer vôbec nereflektovali. Výška úrokových sadzieb v eurozóne totiž nie je jediným faktorom, ktorý má vplyv na ponuky jednotlivých bánk. Tie v podstatnej miere závisia najmä od súperenia na domácom trhu – od konkurenčného boja a obchodnej stratégie jednotlivých finančných domov.
Správy z Frankfurtu však môžu potešiť dlžníkov, ktorí získavajú väčší priestor na výhodnejšie refinancovanie starších dlhov s vyšším úročením. Z rétoriky guvernéra ECB vyplýva, že prostredie extrémne nízkych úrokových sadzieb bude realitou ešte niekoľko mesiacov, a keď dôjde k obratu, s veľkou pravdepodobnosťou to nebude skôr ako v závere budúceho roku.