Opičie portfóliá s rekordnými ziskmi
Investiční manažéri ťahajú pri porovnávaní svojich výsledkov a tradičných akciových indexov za kratší povraz. Štatistiky so železnou vytrvalosťou rok čo rok ukazujú, že zisky väčšiny z nich zaostávajú za výsledkami indexov. To vysvetľuje mohutný nárast popularity fondov, ktoré nerobia nič iné, ako kopírujú zaužívané burzové indikátory. Nie je však isté, či investori robia to najlepšie, čo môžu.
Investiční manažéri ťahajú pri porovnávaní svojich výsledkov a tradičných akciových indexov za kratší povraz. Štatistiky so železnou vytrvalosťou rok čo rok ukazujú, že zisky väčšiny z nich zaostávajú za výsledkami indexov. To vysvetľuje mohutný nárast popularity fondov, ktoré nerobia nič iné, ako kopírujú zaužívané burzové indikátory. Nie je však isté, či investori robia to najlepšie, čo môžu.
Dôvodom pochybností je rozsiahly experiment, ktorého výsledky zverejnili tento mesiac výskumníci z londýnskej Cass Business School. S použitím historických údajov z vývoja amerických akciových trhov v rokoch 1968 až 2011 zostrojili algoritmus, ktorého výsledkom bolo 10 miliónov náhodne zostavených portfólií. Do každého z nich mohla ísť ktorákoľvek akcia z tisícky najväčších verejne obchodovateľných spoločností na americkom akciovom trhu. Pri experimente mal každý náhodný výber pridelený 0,1 % podiel v celkovom portfóliu. Až na to, že ak pri výbere padla voľba na už vybranú akciu, bola pridaná opäť.
Výsledok bol šokom nielen pre výskumníkov. „Takmer každé jedno z desiatich miliónov náhodne zostavených portfólií dosiahlo lepší výsledok ako štandardný kapitálovo vážený index,“ oznámil profesor Andrew Clare, jeden z autorov experimentu. Kapitálovo vážený index vo finančnom žargóne označuje burzový indikátor (index), v ktorom o podiele vybraných akcií rozhoduje veľkosť firmy – väčšie spoločnosti v ňom majú výraznejšie zastúpenie ako menšie. Väčšina bežne používaných indexov je zostrojených práve podľa tejto logiky.
Počítačové šimpanzy
Hoci zostavovanie jednotlivých portfólií mal v rukách počítačový generátor náhodných čísel, logika experimentu kopírovala používanie obľúbených šimpanzov v podobných pokusoch. Aj preto londýnski výskumníci hovoria o jednotlivých produktoch náhody ako o „opičích portfóliách“. Pod ich výsledky by sa však radi podpísali aj profesionálni investiční manažéri. Len na ilustráciu – ak by investori vložili na amerických trhoch na začiatku roku 1968 počiatočnú sumu 100 dolárov, na konci roku 2011 by hodnota takejto investície (meraná tradičným akciovým indexom) dosiahla takmer 5-tisíc dolárov. Až polovica „opičích portfólií“ pritom v rovnakom čase vzrástla nad 8 700 dolárov, štvrtina z nich sa zhodnotila na viac ako 9 100 dolárov a hodnota každého desiateho portfólia prevyšovala na konci roku 2011 úroveň 9 500 dolárov.
Ako interpretovať výsledky opičieho experimentu? Pre tých, ktorí ohŕňajú nosom nad prácou investičných manažérov, je to ďalší argument dávajúci pravdu márnosti hľadania šampióna medzi nimi. Ak väčšina z profesionálov nedokáže stabilne poraziť ani len tradičný akciový index, výhodnejšou voľbou sú potom indexové fondy. Aj bez štatistického vzdelania je jasné, že takto dosiahnutý výnos bude lepší ako výsledok väčšiny aktívne riadených fondov.
Tradičné, no s nedostatkami
Pokus s miliónmi opičích portfólií však vyvoláva aj iné, dôležitejšie pochybnosti. Čo ak akciové indexy, ktoré investori používajú tradične celé roky, sú úplne chybnými produktmi – teda aspoň v prípade tých, u ktorých rozhoduje veľkosť konkrétnej firmy? Od roku 2000 dokázal takýto index zarobiť investorom ročne v priemere 0,4 %, kým index s rovnakou váhou všetkých komponentov v báze dosiahol ročné zhodnotenie až 6,2 %.
Extrémne dobré výsledky prakticky všetkých náhodných portfólií pravdepodobne na nejaký čas rozprúdia diskusie o zmysluplnosti indexov, ktoré v konečnom dôsledku kopírujú vývoj cien akcií najväčších firiem v nich. Na pochopenie nedostatkov takýchto indikátorov však netreba akademické vzdelanie. Gigantické firmy sa na akciovom trhu správajú ako finančné mamuty – ich akcie majú pomerne nízku volatilitu, a ak za rok či dva narastú, nie sú to žiadne oslnivé percentá. (Uvedené tvrdenie neplatí vždy a za každých okolností, dobrou ukážkou výnimky je cenový vývoj akcií Apple za posledných desať rokov.) Opak platí o menších firmách – sú spravidla dynamickejšie, inovatívnejšie a efektívnejšie, dokážu na trhu nachádzať atraktívne príležitosti. Tomu zodpovedá aj vývoj cien ich akcií. Keď sa im darí, pridajú desiatky aj stovky percent. Pri náhodne zostavenom portfóliu je malá nádej, že jeho zloženiu budú dominovať práve komótne korporátne giganty a väčšiu časť obsadia menšie firmy, ktoré môžu zarobiť výrazne viac.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
