Padajú trhy? Päť dôvodov, prečo nepanikáriť

Akciové trhy už mesiace padajú nadol. Ak máte problém zachovať si chladnú hlavu, spomaľte.

Investori na akciových trhoch nemajú v tomto roku dôvod oslavovať. Burzy po celom svete poznajú v posledných mesiacoch jediný smer: nadol. Americký akciový index S & P 500 padol od začiatku januára o 20 %, rovnaké percento stratil aj paneurópsky index Euro Stoxx 600. Technologicky zameraný Nasdaq 100 je na tom ešte horšie: v polovici októbra bol o 35 % nižšie ako na začiatku roku.

Nie je jednoduché sledovať padajúce trhy, najmä ak s nimi mieri nadol aj hodnota investovaných úspor. Keď sa k tomu pridá vysoká inflácia, rekordne drahé energie, vojna v Európe či prudko rastúce úrokové sadzby, k panike môže byť už len krôčik. Prepadnúť jej by však bola chyba. Dôvod? Komu by nestačil jeden, ponúkame rovno päť.

Dôvod prvý: Nič mimoriadne sa nedeje
Pokles cien akcií o 20 % v priebehu jedného roka môže znieť ako katastrofická správa. Toľko stratil index S & P 500 medzi októbrom 2021 a septembrom 2022. Podobné pohyby nie sú na akciových burzách ničím výnimočným. Napriek tomu sú akcie najziskovejším spojencom dlhodobých investorov.

Počas posledných troch rokov (t. j. od októbra 2019 do septembra 2022) rástla hodnota nasledovanejšieho akciového indexu o 6,40 % ročne. Je to menej ako dlhodobý historický priemer, no netreba zabúdať na to, že ide o výnos počas obdobia, v ktorom trhy zaznamenali rekordne rýchly prepad po prepuknutí globálnej pandémie koronavírusu a je v ňom premietnutý aj aktuálny pokles.

Na dlhodobo rastúci trend akciových trhov sa možno spoľahnúť aj v dlhších obdobiach: za posledných 10 rokov stúpal index S & P 500 ročne v priemere o 9,55 %, počas posledných 15 rokov o 5,86 % a za ostatných 20 rokov o 7,69 %. V tomto prípade treba mať na pamäti, že v týchto prípadoch sú zohľadnené aj dozvuky kolapsu technologickej bubliny a globálnu finančnú krízu (počas ktorej akcie padli až o polovicu).

Dôvod druhý: Vývoj trhu nie je vývoj investície
Investiční experti pri analýzach trhoch operujú výlučne s vývojom niektorého z akciových indexov. Prepady o desiatky percent na grafe však neznamenajú, že rovnaké krivky vidia investori aj na svojich účtoch. Nik totiž neinvestuje jednorazovo veľkú sumu peňazí, väčšina investorov to robí opakovane, napríklad v mesačných intervaloch. Ak trh padá, každá pravidelná investícia znamená nákup akcií pri výhodnejších cenách.

Výsledok pravidelných nákupov je úplne iný ako v prípade veľkej jednorazovej investície. Straty investorov nie sú zďaleka také veľké, pretože úspory sú investované postupne. Aby boli vymazané, ceny akcií sa nemusia vyšplhať na nové maximá, zarábať začnú podstatne skôr.

Dôvod tretí: Príležitosť kúpiť si čas
Keď trhy začnú klesať, investori aj analytici až hypnoticky sledujú jediný indikátor: percentuálny pokles od posledného maxima. Keď presiahne 20 % úroveň, je to medvedí trh. Dovtedy len korekcia.

Posadnutosť merania poklesu trhov v percentách však nie je namieste. Každý pokles vracia trhy na úroveň, na ktorej už niekedy v minulosti boli. Pri dnešných úrovniach je napríklad už spomínaný index S & P 500 tam, kde bol v auguste 2020. Kto by doň investoval dnes, bol by na tom úplne rovnako ako investor, ktorý akcie kúpil už pred vyše dvoma rokmi.

Pokiaľ by teda s investovaním začínal niekto dnes a jeho investičný horizont by bol 20 rokov, vďaka poklesu trhov a návratu späť o dva roky by bol na tom rovnako, ako keby začínal pred dvoma rokmi a investoval by na 22 rokov. Bezpečnosť a výnos investície s pribúdajúcim časom rastú (preto je predĺženie investičného horizontu vítané) a pokles trhov je unikátnou šancou kúpiť si čas.

Dôvod štvrtý: Poklesy trhov – radšej skôr ako neskôr
Nik neinvestuje svoje úspory preto, aby mu pred očami strácali na hodnote. Poklesom sa však žiadny investor nevyhne. A je lepšie, keď tie veľké zažije v prvých rokoch ako v tých posledných, krátko pred naplnením investičného horizontu.

Vysvetlenie je zrejmé: Kto s investovaním začína (alebo len nedávno začal), investovaná suma je len zlomkom peňazí, ktoré budú investované počas nasledujúcich rokov. Prísť o 20 či 40 % nie je síce dôvod na radosť, no je podstatne lepšie, ak sa investor s poklesom podobných rozmerov stretne, keď má zainvestovaných 10-tisíc eur, ako keby mal 300-tisíc.

Je isté, že pri dostatočne dlhom investičnom horizonte budú akciové trhy podstatne vyššie, ako sú dnes. Je však zásadný rozdiel, ako sa k cieľovej úrovni dopracujú. Či najskôr vysoko vyletia a neskôr klesnú, ale pôjdu najprv nadol a potom obrátia smer.

Dôvod piaty: Tento pokles nie je konečný
Posledný dôvod nepriamo nadväzuje na predchádzajúci bod. Na Slovensku zatiaľ nemáme generáciu ľudí, ktorá by svoje bohatstvo budovala dlhodobým investovaním na finančných trhoch. Slovákov, ktorí investujú dlhodobo, delia od konca ich investičného horizontu dlhé roky.

Znamená to, že bez ohľadu na to, v akom mínuse sa dnes investičné účty nachádzajú, dlhodobo rastúci trend akciových trhov dáva reálnu šancu ich rýchlemu vymazaniu a zhodnoteniu. V úplne odlišnej situácii sú investori vo vyspelých ekonomikách, v ktorých má investovanie dlhoročnú tradíciu, ktorá sa môže ťahať naprieč generáciami. Aktuálny pokles trhov zasahuje ich investície podstatne viac.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK