PANDÉMIA NAUČILA SLOVÁKOV SPORIŤ. OTVORENÍM OBCHODOV HROZÍ, ŽE NA TENTO DOBRÝ ZVYK ZABUDNÚ

Celkové dosahy druhej vlny pandémie na slovenské domácnosti zatiaľ nie sú jasné. No výška vkladov v bankách naznačuje, že majetok Slovákov počas minulého roka aj napriek koronakríze rástol. „Zaznamenali sme nárast majetku na bežných účtoch medziročne o 17 %. Je tak zrejmé, že Slovákom vznikli prebytky na klasických účtoch. Predpokladám, že išlo o odloženú spotrebu, keďže svoje peniaze z dôvodu pandemických obmedzení nemali kde minúť. Otvorením obchodov hrozí, že opäť skĺznu do nepremysleného míňania,“ varuje Peter Bigoš, odborník na osobné financie z PARTNERS GROUP SK.

Nárast majetku v slovenských domácnostiach potvrdili dáta NBS. Kým koncom januára 2020 mali Slováci v bankách 38 miliárd eur a z toho 19,8 miliardy uložených na bežných účtoch, v januári 2021 dosiahli vklady úroveň 41,25 miliardy eur, čo je nárast o viac ako osem percent. „Ak sa pozrieme na podiel peňazí uložených na bežných účtoch, ten sa zvýšil dokonca až o 17 %, teda na hodnotu 23,2 miliardy eur. Je zrejmé, že aj napriek obmedzeniam súvisiacim s lockdownom majetok Slovákov rástol,“ tvrdí Peter Bigoš. Čísla jasne naznačujú, že tí, ktorí nestratili alebo nemali výrazne obmedzenú prácu, dokázali ušetriť viac ako v čase pred pandémiou. Dôvodom bola nižšia spotreba. V posledných dňoch však krajina pristupuje k postupnému uvoľneniu opatrení, medziiným aj k otváraniu obchodov. „Radosť z postupného uvoľňovania je pochopiteľná, no nepremyslené míňanie peňazí pri nákupoch a akciových ponukách predstavuje vážne riziko,“ varuje odborník.

PLATÍ VIAC AKO INOKEDY – POZOR NA VYŠŠIU SPOTREBU!

Domácnosti, ktoré svoje financie neplánujú, často ani netušia, kde utrácajú. Kým pravidelné mesačné výdavky, ako sú bývanie, energie, poplatky za mobil, internet či poistenia, sú každý mesiac rovnaké, najviac peňazí uteká práve cez spotrebu. Tú sme si podľa odborníkov v čase krízy vedeli lepšie ustrážiť ako v „normálnych“ časoch. „Mnohé domácnosti si počas karanténnych opatrení znížili výdavky napríklad na cestovanie, predĺžené víkendy, kultúru, nakupovanie, stravu mimo domova, ale aj iné položky. Mesačne im tak v peňaženkách ostalo viac peňazí,“ hovorí Peter Bigoš. Otvorením obchodov hrozí, že finančné správanie Slovákov sa vráti do starých koľají, čo povedie opäť k vyššej spotrebe a míňaniu peňazí aj z rezervy.  

NAUČILA NÁS KRÍZA LEPŠIE PLÁNOVAŤ?

Plánovanie financií nie je najsilnejšou stránkou Slovákov. „Často sme sa stretávali s postojom, že železná rezerva nie je až taká dôležitá a náhly výpadok príjmu alebo väčší výdavok riešili domácnosti úverom,“ hovorí Peter Bigoš. V dôsledku hroziacej finančnej krízy však ľudia zmenili uvažovanie a so svojimi peniazmi začali narábať zodpovednejšie. „Mnohí si uvedomili nevyhnutnosť železnej rezervy a oveľa viac zvažujú kúpu čohokoľvek. Rovnako sú ochotnejší vytvárať si rezervu,“ hovorí. Pozitívny trend potvrdil aj prieskum Nadácie PARTNERS a agentúry Focus z júna 2020, v ktorom až 78 % domácností priznalo, že sporí na horšie časy. Z toho 20 % rodín má ideálnu rezervu vo výške šesťnásobku mesačného príjmu, 24 % opýtaných od dvoj- do päťnásobku mesačného príjmu a 16 % má rezervu aspoň do výšky dvojnásobku mesačného príjmu. „Zodpovedný prístup k financiám si treba zachovať aj pri uvoľnení opatrení. Odborníci varujú, že ešte stále nie sme z najhoršieho vonku, treba myslieť aj na poistku a namiesto prehnaného míňania peňazí aj naďalej vytvárať dostatočnú rezervu,“ upozorňuje Peter Bigoš. Rezerva by mala byť minimálne vo výške šesťnásobku mesačného príjmu. Posledný rok však ukázal, že ani tá nemusí stačiť v prípade celosvetovej pandémie. Platí preto, že čím vyššia rezerva, tým pokojnejší spánok.

K INVESTOVANIU SI HĽADÁME CESTU POMALŠIE 

Aj keď sa finančné správanie u nás postupne mení k lepšiemu, v porovnaní so západnými krajinami Európy stále zaostávame. Najväčšie rozdiely vidieť najmä v chýbajúcich návykoch a finančnom vzdelávaní, no slabými stránkami sú aj plánovanie financií, kontrola nad výdavkami a ich štruktúrou, ale aj pri zhodnocovaní úspor. Podľa Petra Bigoša sa dá pritom návyk vybudovať veľmi jednoducho: „Každý mesiac si ako prvé treba z výplaty odložiť 10 % do rezervy, ďalších 20 % by malo smerovať na prípravu na dôchodok. Následne môžem míňať,“ radí.

Investovanie je vo všeobecnosti oblasťou, ktorej Slováci dlhodobo odolávajú, pritom práve to tvorí najdôležitejšiu časť prípravy na penziu. „Počas prvej vlny pandémie u nás záujem o investovanie poklesol. Kým v roku 2019 investovalo 18 % Slovákov, v lete 2020 to bolo o štyri percentá menej, teda 14 %. Znamená to, že až 86 % ľudí svoje peniaze nezhodnocuje,“ tvrdí odborník. Za nízkym záujmom o investovanie stoja najmä obavy domácností, že prídu o svoje peniaze, ale aj presvedčenie, že na investovanie potrebujú vysokú sumu peňazí a že im to aktuálny rozpočet neumožňuje. Na investovanie pritom stačí aj 50 eur mesačne, ktoré vedia nájsť pri optimalizácii bežnej spotreby. „Je to škoda. Takto naše domácnosti reálne strácajú a ich úspory sa vinou inflácie na bankových účtoch znehodnocujú. Navyše sa ukázalo, že práve uplynulé obdobie bolo zaujímavou investičnou príležitosťou a aj napriek pandémii a poklesom na trhoch investície rástli,“ dodáva.

TIP ODBORNÍKA: PÄŤ ÚČINNÝCH KROKOV PRI SPORENÍKaždý mesiac si odložte aspoň 10 % z príjmu.

1. Zaveďte si aspoň orientačne „domáce účtovníctvo“ – zistíte tak, kam vám idú výdavky, a uvidíte, akú sumu navyše si môžete mesačne odložiť.
2. Nastavte si trvalý príkaz na sporenie, resp. investovanie v deň výplaty (najprv odložím a potom míňam).
3. Naplánujte si sumu peňazí, ktoré budete potrebovať na naplnenie finančných cieľov.
4. Pozrite a porovnajte si poplatky a výhody, ktoré vám sporenie prinesie.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK