Pandémia otestovala aktívne riadené fondy
Kríza, ktorú na finančných trhoch vyvolal koronavírus, bola jedinečnou šancou pre manažérov aktívnych fondov ukázať svoje prednosti. Ako túto šancu využili?
Manažéri aktívne riadených investičných fondov, ktoré sa snažia vyberať na trhu najvhodnejšie príležitosti, dlhodobo zaostávajú za výkonom pasívnych indexových fondov. Keď hovoria so svojimi klientmi, zdôrazňujú, že ich pridanú hodnotu pocítia hlavne vtedy, keď sa trhom dariť nebude. Má to svoju logiku: vzdelaní a inteligentní ľudia by nemali mať problém rozpoznať blížiacu sa pohromu a presunúť zverené peniaze z riskantnejších investícií do bezpečnejších prístavov. Realita je však napriek priamočiarej logike úplne iná.
Globálna pandémia poslala začiatkom tohto roka akciové trhy rekordne rýchlo z historických maxím nadol o desiatky percent. Kto by však čakal, že investiční manažéri v aktívne riadených fondoch sa postarajú o to, aby straty ich klientov neboli také veľké ako straty akciových indexov, bol by sklamaný. Vyplýva to zo štúdie, pod ktorou je podpísaná dvojica profesorov americkej University of Chicago – renomovaný slovenský ekonóm Ľuboš Pastor a M. Blair Vorsatz.
Väčšina fondov pohorela
Štúdia sa zameriava na obdobie desiatich týždňov medzi februárom a aprílom, keď akciové trhy začali rekordne prudko padať v dôsledku masívneho šírenia nového koronavírusu. Približne polovicu tohto času trval akciovému trhu prepad o 34 % a následný nárast o 30 %. Ako z tohto testu investičnej zručnosti vyšli profesionálni správcovia? Tri štvrtiny z nich (74,2 %) dosiahli horší výsledok ako index S&P 500, ktorý mapuje cenový vývoj najväčších korporácií na Wall Street.
Aktívne riadené fondy dosiahli výsledok, ktorý bol v priemere o 5,6 % horší ako akciový index. Po prepočte na celý rok to znamená výsledok slabší o takmer 30 %. Takéto číslo je v „hantírke“ štatistikov „signifikantné“, teda s veľkou pravdepodobnosťou nejde o odchýlku spôsobenú náhodou.
V báze indexu S&P 500 sú zahrnuté akcie najväčších etablovaných firiem, preto by nebolo korektné porovnávať akciové fondy len s týmto burzovým indikátorom. Autori analýzy tak pri porovnávaní výsledkov jednotlivých aktívne riadených fondov vyberali aj relevantný akciový index. Výsledok je však aj v tomto prípade rovnaký: prevažná väčšina analyzovaných fondov dosiahla podstatne horší výsledok.
Hviezdičky, ktoré predpovedajú
Štatistickej analýze podrobili americkí profesori aj charakteristiky investičných fondov, ktoré známkuje hviezdičkami analytická spoločnosť Morningstar. Počet hviezdičiek v jej hodnotení vyjadruje „rating“ konkrétneho fondu – čím viac ich má, tým kvalitnejší je. Podľa analýzy majú ratingové známky Morningstar schopnosť predikovať budúci vývoj „pozitívne a signifikantne“. Inými slovami: čím vyšší počet hviezdičiek, tým vyšší bude pravdepodobne budúci výnos, a to, že takýto vzťah existuje, nie je hrou náhody.
Prepočty oboch profesorov ukazujú, že každá dodatočná hviezdička v hodnotení fondu (ich maximálny počet je päť) znamená zvýšenie výnosu v priemere o 5,78 % ročne. Fondy, ktoré majú najvyššie hodnotenie ročne, prekonávajú tie s jednou hviezdičkou v priemere o 23 %.
Čo si z analýzy môžu odniesť bežní investori? Medzi jej riadkami možno vyčítať dôležitú radu: ak chcete investovať do akcií, vyhnite sa aktívne riadeným fondom a siahnite po nízkonákladových ETF, ktoré kopírujú etablovaný akciový index. No ako v závere analýzy naznačuje dvojica chicagskych profesorov, fakt, že aktívne fondy dosiahli taký žalostný výsledok počas globálnej pandémie, vytvára „veľký priestor na budúci výskum“.