Pár hodín od krachu
Na začiatku bol dobrý úmysel pomôcť ekonomike. Vo Veľkej Británii však takmer spôsobil kolaps penzijných fondov.
Keď začiatkom októbra rešpektovaný ekonomický magazín The Economist prirovnal životnosť Liz Trussovej na poste britskej premiérky k trvanlivosti šalátu, pre bulvárny denník Daily Star to nebola len metafora. V polovici októbra spustil livestream (živý prenos) jednoduchej scény: fotografie úradujúcej premiérky vedľa hlávky šalátu.
Už po šiestich dňoch streamovania bolo jasné, že odhad editorov The Economist bol správny: Liz Trussová po 44 dňoch v čele britskej vlády rezignovala, kým šalátová hlávka bola stále v použiteľnom stave. Najkratšie úradujúcou premiérkou sa stala vďaka plánu, ktorý mal pôvodne vytiahnuť britskú ekonomiku z krízy. Namiesto toho vyvolal turbulencie a takmer pochoval domáce penzijné fondy.
Plán, ktorý vyľakal trhy aj MMF
Liz Trussová vedela, že po prebraní vedenia vo vládnej Konzervatívnej strane na ňu bude v premiérskom kresle čakať mimoriadne náročné zadanie. „Presadím odvážny plán zníženia daní, ktorý prinesie rast našej ekonomike. Vyriešim krízu cien energií,“ vyhlasovala ešte začiatkom septembra.
Balík opatrení, ktorý predstavila o mesiac neskôr, bol skutočne mimoriadny. Firmy mali dostať desiatky miliárd libier na kompenzáciu zvýšených nákladov na energie. Ohlásené zníženie daňového zaťaženia bolo najväčšie za posledných 50 rokov. Znepokojujúca otázka bola len jediná: Kto to všetko zaplatí?
Hlavným zdrojom financovania vládneho plánu mali byť nové pôžičky od investorov. To ekonómom pripomenulo krízu britskej libry v roku 1976, keď Veľká Británia musela žiadať o záchranný balík Medzinárodný menový fond. Ten dal podobným obavám za pravdu a návrh opatrení neobvykle otvorene skritizoval. S dodatkom, že vládny balík prispeje k ďalšiemu nárastu inflácie, ktorú sa snaží znížiť britská centrálna banka.
Nedôvera finančných trhov k zámerom vlády neostala vo verbálnej rovine. Hneď po tom, ako boli verejne prezentované detaily plánu, investori sa začali masívne zbavovať všetkého britského: akcií, dlhopisov aj libier. Ich výpredaje boli také intenzívne, že ku krachu dotlačili aj dôchodkové fondy spravujúce bilióny libier.
Na pokraji kolapsu
Turbulencie na finančných trhoch, ktoré vyvolali plánované vládne opatrenia, pocítili všetci. Najbolestivejšie sa však dotkli tzv. dávkovo-definovaných dôchodkových systémov. Peniaze, ktoré do nich tečú, sú investované, a hoci nik nevie predpovedať ich budúce zhodnotenie, vopred známa je výška dôchodku, ktorý z nich raz bude vyplácaný. Podobný systém funguje aj na Slovensku: výška dôchodku je pre nových penzistov počítaná zo vzorca, v ktorom hrá kľúčovú úlohu dĺžka poistenia a výška predchádzajúcich príjmov. (Na rozdiel od britských penzijných fondov Sociálna poisťovňa zinkasované odvody neinvestuje, ale hneď ich vypláca ako dôchodky súčasným penzistom.)
Dôchodkové fondy, ktoré investujú peniaze v dávkovo-definovaných systémoch, sa snažia o rovnováhu medzi spravovanými úsporami a záväzkami voči budúcim penzistom. Vo veľkej miere preto investujú do dlhodobých štátnych dlhopisov, tie však veľa nezarobia. Ich investiční manažéri preto využívajú komplikované finančné deriváty, aby zarobili viac. Na to, aby po nich mohli siahnuť, im stačí hotovosť.
Rozsah výkyvov na finančných trhoch spôsobil, že penzijné fondy sa dostali pod tlak. Aby mohli držať na svojich účtoch finančné deriváty, potrebovali vyššiu hotovosť. Kde ju v krátkom čase získať? Len na likvidnom a veľkom trhu. Riešenie: trh so štátnymi dlhopismi.
Na ňom došlo k dokonalej búrke. Britské vládne dlhopisy chcel každý len predávať: Penzijné fondy kvôli tomu, aby si zabezpečili potrebnú hotovosť, centrálna banka preto, aby ich predávala bankám a sťahovala tak časť peňazí z obehu. A v neposlednom rade štát, ktorý si predajom nových dlhopisov chcel požičať na ambiciózny plán oživenia ekonomického rastu. Záujemcovia o kúpu? Žiadni.
Rozbehnutú drámu zažehnala v hodine dvanástej Bank of England. Hoci pôvodne chcela štátne dlhopisy predávať, v poslednej chvíli preskočila zo strany predávajúceho na stranu kupujúceho. Ako neskôr priznala, stalo sa tak len pár hodín pred tým, ako by niektoré penzijné fondy museli vyhlásiť bankrot. Jej intervencia ukončila finančnú minikrízu, o ktorej existencii mnohí dodnes netušia.