Po dobrom roku prišiel ešte lepší
Investori na akciových trhoch po celom svete ešte pred rokom plesali z dvojciferných ziskov, ktoré sa im podarilo zarobiť v roku 2012. Rekordérom medzi vyspelými krajinami bolo Nemecko (+29,5 %), nasledované Japonskom (+22,9 %). Vyhliadky na začínajúci sa rok neboli ideálne. „Svet naďalej funguje v krízovom režime, dlhová kríza v Európe zďaleka nie je vyriešená a Spojené štáty na poslednú chvíľu odvrátili prepad cez fiškálny útes,“ písal pred rokom na tomto mieste newsletter Partners News. S dodatkom, že rok 2013 nemusí byť taký jednoznačný.
Investori na akciových trhoch po celom svete ešte pred rokom plesali z dvojciferných ziskov, ktoré sa im podarilo zarobiť v roku 2012. Rekordérom medzi vyspelými krajinami bolo Nemecko (+29,5 %), nasledované Japonskom (+22,9 %). Vyhliadky na začínajúci sa rok neboli ideálne. „Svet naďalej funguje v krízovom režime, dlhová kríza v Európe zďaleka nie je vyriešená a Spojené štáty na poslednú chvíľu odvrátili prepad cez fiškálny útes,“ písal pred rokom na tomto mieste newsletter Partners News. S dodatkom, že rok 2013 nemusí byť taký jednoznačný.
O necelých dvanásť mesiacov neskôr je zrejmé, že opatrnosť sa môže síce považovať za investorskú cnosť, no počas väčšiny roku 2013 poznali vyspelé akciové trhy len jeden smer – nahor. A vôbec pritom nezaháľali. Všetky hlavné indexy na burzách od Tokia cez Londýn až po New York zaznamenali úctyhodné zisky, ktoré ani v jednom prípade neboli skromnejšie ako dvojciferné. Absolútnym rekordérom bolo z krízy sa zotavujúce Japonsko, kde index Topix vykazoval pár dní pred koncom roku medziročný prírastok viac ako 52 %.
Enormne silné zisky vykázali aj burzy v USA. Index S&P si v priebehu posledného roka prilepšil o vyše 26 %, hodnota technologicky zameraného indexu Nasdaq vyletela nahor o takmer 36 %. Je pravdepodobné, že v posledných dňoch kalendárneho roka sa tieto čísla ešte upravia, no len málokto pripúšťa, že by to mohla byť iná ako kozmetická úprava.
Niet divu, že prudký nárast cien akcií po celom svete je živnou pôdou pre diskusie o možnej „bubline“. Podobnej napríklad tej, ktorú odštartoval kolaps internetových firiem v marci 2000. Alebo kolapsu, pod ktorý sa podpísali problémy na americkom hypotekárnom trhu o osem rokov neskôr. Na finančných kanáloch o riziku spľasnutia tretej bubliny hovoria spravidla manažéri tzv. hedžových fondov, ktorých výsledky sú v posledných rokoch ďaleko za vývojom ktoréhokoľvek z tradičných akciových indexov. S troškou cynickej škodoradosti by niekto mohol povedať, že vyhováraním na obavy zo spľasnutia ďalšej bubliny len maskujú svoju neschopnosť poraziť v schopnosti zarábať pasívne indexové fondy. Na rozdiel od nich pritom berú kráľovské provízie.
Ako spoznáme, či finančné trhy žijú v bubline? Možno to bude znieť prekvapujúco, no takto postavená otázka nie je vôbec dôležitá. Postačí pamäť idúca späť len pár rokov. V roku 1998 prežíval americký technologický trh Nasdaq „megabublinu“ a hodnota jeho indexu vzrástla o 50 %. V roku 2007 žiadna podobná bublina neexistovala a napriek tomu stratil index S&P 500 polovicu svojej hodnoty. Za takýchto okolností – aký praktický osoh má podrobné analyzovanie trhov s cieľom prísť na to, či na nich vyrástla bublina hroziaca kolapsom?
V roku 2013 to, paradoxne, pochopili aj viaceré mená sveta veľkých financií, ktoré reprezentovali pesimisticky naladených „medveďov“. Stačí sa na pár minút začítať do odkazov, ktoré dokáže Google nájsť o Davidovi Rosenbergovi, Jeremy Granthamovi či Hughovi Hendrym – expertoch očakávajúcich skazu finančných trhov, ktorí jeden po druhom pochopili, že je úplne jedno, či je trh nadhodnotený alebo podhodnotený. Má svoj jednoznačný trend (nahor), a kto si myslí, že ho zlomí, toho zlomí trh. Nechtiac tak kráčajú v stopách ďalších prominentných „medveďov“, ktorí trpkosť svojich prehier zažili už na začiatku milénia. A vraj história sa na trhoch neopakuje.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
