Porsche: Od chamtivosti k IPO
Ani po vstupe na burzu sa nemecká automobilka nemusí trápiť s novými akcionármi. Tí nemajú právo ohlásiť sa.
Nákup akcií nemeckej automobilky Porsche hneď po ich uvedení na trh bola pre štyridsiatnika Romana prvá investícia na finančných trhoch. Napriek tomu nad ňou dlho nerozmýšľal. „Som veľký fanúšik veteránov,“ vysvetľuje rozhodnutie, ktoré sa štandardne považuje za extrémne riskantné. Akciový debut výrobcu luxusných automobilov však štandardný nebol ani náhodou.
Pri tzv. primárnom predaji akcií (IPO – initial public offering) zvyčajne ponúka svoje akcie dovtedy súkromná spoločnosť. Najčastejšie preto, aby získané peniaze mohla použiť na financovanie ďalšieho rastu. Tento krok pre firmu znamená aj to, že noví akcionári získajú nielen podiel na zisku spoločnosti, ale aj podiel pri hlasovaní o dôležitých otázkach. Peniaze kupujú aj vplyv na riadenie firmy.
Úplne iný príbeh
V prípade Porsche nič z toho nie je pravda. Z deviatich miliárd eur, za ktoré noví akcionári kúpili svoje podiely, neuvidí automobilka na svojich účtoch ani cent – všetky zinkasoval Volkswagen. Polovicu z uvedenej sumy vyplatí svojim akcionárom ako mimoriadnu dividendu a druhú použije na financovanie vlastného vývoja elektromobilov. A aby toho nebolo málo, akcie Porsche si už na nemeckej burze mohol kúpiť ktokoľvek pred rokmi. Ak pociťujete ľahké zmätenie, nič sa nedeje. Za IPO automobilky Porsche je komplikovaný príbeh.
Na pochopenie toho, čo sa pred pár týždňami udialo na frankfurtskej burze, sa nedá vyhnúť histórii. Tú začala značka Porsche písať v roku 1931 ako spoločný podnik rakúskeho inžiniera Ferdinanda Porscheho a jeho zaťa Antona Piëcha. Nevytvorili automobilku, nová firma vyvíjala motory a poskytovala konzultačné služby. Jedna z prvých objednávok pre firmu Porsche prišla od nemeckej vlády, ktorá chcela dizajn ľudového automobilu (v nemčine Volkswagen). Výsledkom zákazky bol Volkswagen Beetle, dodnes jeden z najpopulárnejších dizajnov Volkswagenu. Mnohé komponenty z neho použili zakladatelia Porsche pri vlastnom modeli Porsche 64 v roku 1939.
Zrodenie predátora
Celé desaťročia bola automobilka Porsche súkromným vlastníctvom dedičov Porscheho a Piëcha. Hoci jej meno je dnes asociované s imidžom úspechu, ešte v roku 1993 finančne krvácala a potácala sa na hrane bezvýznamnosti. Majitelia automobilky preto nemali problém súhlasiť s tým, aby jej nový výkonný riaditeľ Wendelin Wiedeking dostal k svojmu platu aj bonus na úrovni 1 % z ročného zisku. To pre prípad, že by sa mu podarilo vyviesť Porsche z červených čísel.
Wiedeking svoju manažérsku misiu splnil nad očakávania a po vzostupe Porsche sa zameral na ďalšiu výzvu: prevzatie Volkswagenu, najväčšej nemeckej automobilky. Jej ročná produkcia vozidiel bola 50-krát vyššia ako u Porsche. Malá automobilka napriek tomu začala v roku 2005 v tichosti kupovať akcie najväčšieho domáceho rivala. Kupovala, čo mohla, a v októbri 2008 oznámila, že pod kontrolou má už 74 % akcií Volkswagenu.
S čím manažérska hviezda Porsche nepočítala, bola globálna finančná kríza. Banky, ktoré Wiedekingovi dovtedy ochotne požičiavali na nákupy akcií Volkswagenu, pre krízu stopli úverové linky. Nielenže prestali požičiavať, ale začali pýtať späť aj 13 miliárd eur, ktoré dovtedy Porsche požičali. Finančná dráma sa skončila s pomocou katarského štátneho fondu reštrukturalizáciou, na ktorej konci bol nový holding: Porsche SE, ktorý vlastnil celú automobilku Porsche (stále súkromnú) a majoritný podiel vo Volkswagene. Sága oboch automobiliek sa skončila úplným prevzatím Porsche (automobilky, nie holdingu Porsche SE) Volkswagenom.
Kto sa už teraz stráca, dôležitý bod: ani po predaji automobilky Porsche Volkswagenu nestratili potomkovia oboch zakladateľov svoj vplyv na dedičstvo. Rodina Porscheho a Piëcha pred IPO vlastnila 53 % hlasovacích práv vo Volkswagene a majú tak rozhodujúce slovo v tom, čo sa u výrobcu športových vozidiel deje.
Späť do súčasnosti: Keď investori dostali možnosť nakúpiť akcie Porsche, tie už boli spojené priamo s rovnomennou automobilkou. Ani jedna z nich však nemá hlasovacie práva, takže ani žiadny akcionársky vplyv. A hoci akcie Porsche od uvedenia na trh stúpli o približne 20 %, najviac získali rodiny zakladateľov Porsche. Ich podiel na základnom imaní Volkswagenu síce stúpol z 31 % len na 35 %, ale pôvodný 53 % podiel na hlasovacích právach vzrástol na 65 %. Väčšinu mimoriadnej dividendy zinkasujú práve oni.