Poľská lekcia: Sporiť na dôchodok bude nevyhnutné

Znie to ako bizarný príbeh. V krajine, kde si ľudia začnú na dôchodok sporiť, im najskôr politici znárodnia úspory. Keď ich minú, uvedomia si, že budúce dôchodky nebude z čoho vyplácať. A tak znovu vytvoria sporivý systém. Šialené? Áno. Vitajte v Poľsku.

Ešte na začiatku milénia chodili tvorcovia druhého piliera na Slovensku pre reformné lekcie do Poľska. Severný sused mal v zásadných zmenách penzijného systému už niekoľkoročný náskok. Novú podobu dostal priebežne financovaný systém, ale krajina patrila medzi prvých, kto do dôchodkového systému zaviedol aj sporivý element – druhý pilier.

To bolo ešte v roku 1999. Druhý pilier v Poľsku však ani nestihol vyrásť z tínedžerských rokov, keď prišla zásadná zmena – reforma reformy. V rámci nej vláda vzala v roku 2014 viac ako polovicu všetkých peňazí, ktoré dovtedy Poliaci nasporili, a preliala ich priebežného systému. „Dôvodom nebola starostlivosť o budúcnosť Poliakov, ale starostlivosť o budúcnosť vlády,“ poznamenal v tom čase český publicista Luboš Palata.

Radšej vziať ako šetriť

Vďaka znárodneniu väčšej časti dôchodkových úspor mohla poľská vláda znížiť štátny dlh o približne 8 % HDP. Ten sa totiž rýchlo blížil k úrovni 60 % HDP a prakticky už dosahoval úroveň, pri ktorej by vláda musela prijať úsporné opatrenia. Žiadne dôležité však neprichádzali do úvahy – Poľsko sa v tom čase pripravilo na parlamentné voľby. Obdobie, v ktorom sa schopnosť politikov obmedzovať výdavky štátu limitne blíži k nule.

Z druhého piliera vytiahol štát v prepočte viac ako 30 miliárd eur. Politici zároveň prikázali dôchodkovým fondom investovať tri štvrtiny z toho, čo ostalo, výlučne do akcií. A keď štát takto zamiešal karty, dal Poliakom na výber: buď naďalej ostanú v rizikovo investujúcom druhom pilieri, alebo sa vrátia do jednopilierového systému. (Aj v tomto slovenskí politici „zužitkovali“ poľskú lekciu – nazvali to „otvorenie druhého piliera“.)

V roku 2018, teda takmer dve desaťročia po zavedení kapitalizačného piliera, prichádza Poľsko s návrhom veľkého penzijného „resetu“. Kapitalizačný pilier bude mať v novej podobe charakter zamestnaneckých penzijných fondov a jeho súčasťou by mohlo byť asi 11 miliónov pracujúcich Poliakov. Účasť na tvorbe úspor na budúce dôchodky bude povinná, no účastníci novej schémy sa budú môcť rozhodnúť vystúpiť z nej.

Zamestnanci aj zamestnávatelia

Príspevky do nového systému budú platiť zamestnanci aj ich zamestnávatelia. Podľa vládneho návrhu, ktorý musí ešte odobriť parlament, by mali zamestnanci platiť 2 až 4 % z hrubej mzdy, zamestnávatelia ďalších 1,5 až 4 %. Celková výška príspevku do zamestnaneckého systému by tak mala dosahovať 3,5 až 8 % z hrubej mzdy.

Zamestnanecké penzijné fondy budú môcť už od budúceho roka vytvárať existujúce finančné inštitúcie: od správcovských spoločností cez poisťovne až po firmy, ktoré pôvodne vznikli, aby spracovali úspory v druhom pilieri. O tom, ktorej spoločnosti zveria zamestnanci svoje úspory, však nebudú rozhodovať sami. Výber jednej z nich bude privilégiom zamestnávateľov, a pokiaľ s ním nebudú súhlasiť odbory, správcom sa podľa návrhu zákona stane štátny Rozvojový fond. Každá finančná inštitúcia bude povinná vytvoriť a spravovať päť fondov s rôznym rizikovým profilom.

Nový systém má byť pre Poľsko nielen dôležitým krokom k zabezpečeniu budúcich dôchodkov, ale aj testom snahy politických elít obnoviť dôveru ľudí v penzijný systém. A pre tých, ktorí poľskú cestu sledujú z ústrania, aj potvrdením toho, čo sa o politikoch hovorí všade: po dobrých riešeniach siahnu až vtedy, keď minú všetky zlé.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK