Praskla zlatá bublina?
Žltý lesklý kov je tradične vnímaný ako symbol bohatstva. A záruka toho, že v ťažkých časoch jeho majitelia neprídu o svoj majetok. Neotrasiteľný status zlata však v posledných týždňoch dostáva vážne trhliny. Od apríla do konca júna jeho cena padla bezmála o štvrtinu, najviac od roku 1920. Praská zlatá bublina, alebo sa rodí unikátna investičná príležitosť?
Žltý lesklý kov je tradične vnímaný ako symbol bohatstva. A záruka toho, že v ťažkých časoch jeho majitelia neprídu o svoj majetok. Neotrasiteľný status zlata však v posledných týždňoch dostáva vážne trhliny. Od apríla do konca júna jeho cena padla bezmála o štvrtinu, najviac od roku 1920. Praská zlatá bublina, alebo sa rodí unikátna investičná príležitosť?
Návrat ceny zlata na úroveň spred troch rokov je pre investorov strašidelnejšia správa ako dvojciferné straty z ich investícií. Za posledných 45 rokov zlacnelo zlato za prvých šesť kalendárnych mesiacov o viac ako štvrtinu len trikrát: v lete 1974, na jar 1980 a začiatkom roku 1981. Posledné dva razy znamenal prudký pokles začiatok dlhodobého klesajúceho trendu. Ak by sa mala história opakovať, majitelia zlata nemajú veľa dôvodov na optimizmus.
Zhoda v jedinom bode
Ak sa finanční experti na niečom zhodnú, sú to dôvody, pre ktoré cena žltého kovu zažíva prudký prepad. Stručná verzia ich argumentov sa zmestí do pár viet: Po tom, ako centrálne banky po celom svete začali pumpovať do finančných systémov nové peniaze, ožila hrozba obrovského nárastu inflácie. Napriek masívnym menovým stimulom však k žiadnemu výraznejšiemu rastu cenovej úrovne nedochádza. Navyše, centrálni bankári v Amerike už otvorene hovoria o tom, že tlačenie peňazí sa už čoskoro skončí. Žiadny hospodársky armageddon sa tak zatiaľ nekoná.
Tu niekde sa končí aj názorová zhoda finančníkov. Budúcnosť už vidí každý inak. Zlato totiž nikdy nebolo a ani nebude štandardnou finančnou investíciou. Na rozdiel od akcií alebo dlhopisov nemá žiadnu vnútornú hodnotu, ktorú analytici používajú pri určovaní jeho férovej ceny. Jeho majiteľom negarantuje žiadny príjem, neexistuje ani cenová úroveň, pri ktorej by ho bolo možné označiť za „podhodnotené“ alebo „nadhodnotené“, ako to býva zvykom pri akciách. Jediné, čo hýbe cenou zlata nahor alebo nadol, je sentiment na trhu. Ak na ňom dominuje strach, zlato býva tradičným útočiskom – preto jeho cena rastie. Ak sa na druhej strane míňajú dôvody myslieť si, že svet nebude fungovať, klesá dopyt a aj cena. Peniaze investorov idú tam, kde dokážu zarobiť viac.
Pozor, kto hovorí
Bežní ľudia by sa preto mali mať na pozore. Najmä vtedy, ak sa pre zlato ako investíciu rozhodujú. V takom prípade by mali rozlišovať aj to, kto svoje predpovede prezentuje.
Nájsť optimistické predpoklady o tom, že cena zlata pôjde už len nahor, nie je na internete žiadne umenie. Prevažná väčšina z nich však patrí firmám a ľuďom, ktorí bohatnú z toho, že takéto nádeje predávajú iným. Buď priamo ako obchodníci so strachom („Jediné, do čoho sa oplatí investovať, sú pozemky, zbrane a zlato...“), alebo medzičlánky medzi producentmi zlata a drobnými kupujúcimi, zarábajúcimi najmä na poplatkoch.
Odolať ich argumentom môže byť niekedy ťažké. Najmä vtedy, ak prezentujú, akou bolo zlato skvostnou investíciou v posledných rokoch. Len málokoho nechajú chladným porovnania výnosnosti investície do zlata napríklad s neduživými akciovými trhmi, na ktorých v posledných 13 rokoch spľasli dve gigantické bubliny.
Minulosť nie je budúcnosť
Minulý vývoj akejkoľvek investície však nie je zárukou toho, že budúcnosť prinesie rovnaký – alebo aspoň porovnateľný – vývoj. Na podobnú ilúziu v posledných rokoch kruto doplatili najskôr majitelia technologických akcií a po nich tí, ktorí uverili rovnako atraktívnym krivkám hovoriacim o tom, že cena nehnuteľností nikdy (ale naozaj nikdy) nepôjde nadol.
Obsah predchádzajúcich riadkov by ste však nemali vnímať ako predpoveď toho, že investovať do zlata by bolo chybou a jeho cena pôjde už len nadol. A to aj napriek tomu, že takýto vývoj predpovedá žltému kovu aj legendárny americký investor Jim Rogers, ktorý patrí k najhlasnejším advokátom investovania do komodít, vrátane drahých kovov. „Zlato má hodnotu, pretože ľudia si vždy mysleli, že má hodnotu. Je to zvláštne, pretože to znamená, že zlato sa už 4 000 rokov nachádza v bubline. A ak táto dokázala existovať štyri tisícky rokov, prečo by nemohla existovať ďalších 4 000 rokov?“ pýta sa britský ekonóm Tim Harford.
Láka vás zlato?
Hoci cenový pokles zlata prepisuje historické štatistiky, neznamená to, že zlato preto prestane figurovať ako investičná príležitosť. Na čo by ste si pri takejto investícii mali dávať pozor?
1. Poplatky
Zlato je investíciou ako čokoľvek iné – akcie, dlhopisy či podielové fondy. O jeho výhodnosti okrem samotného vývoja ceny na komoditných trhoch rozhodujú poplatky. Na slovenskom trhu nie je núdza o ponuky, ktoré pestrosťou vyžadovaných poplatkov atakujú hranicu fantázie. Ak sa teda rozhodujete o tom, či do zlata investovať alebo nie, nezabudnite mať jasno v tom, čo všetko budete musieť platiť.
2. Prísľub vysokých výnosov
S každou investíciou je spojené riziko straty. Neverte preto lákavým ponukám o zaručených výnosoch len preto, že investujete do zlata. Ak nemáte prehľad v dlhších časových radoch, spomeňte si na prvých šesť mesiacov tohto roku.
3. Likvidita
Pokiaľ nie ste profesionálny obchodník na komoditnej burze, aktuálna trhová cena zlata pre vás neznamená cenu, ktorú by ste pri jeho predaji mohli zinkasovať. Pri malých individuálnych investoroch môže byť odkupná cena zlata aj o desatinu nižšia ako trhová. Znamená to, že investícia do zlata by bola pre vás stratová aj vtedy, ak by medzitým jeho cena na komoditných trhoch vzrástla aj o viac ako 10 %.
4. Menové riziko
Cena zlata sa na burzách určuje (kótuje) v amerických dolároch. Ak na grafoch uvidíte, že jeho hodnota stúpla o 10 %, neznamená to, že rovnaké percento by ste zarobili aj vy. Tým, že investujete svoje eurá, vystavujete sa menovému riziku, ktoré môže za určitých okolností zmeniť papierové zisky na reálne straty.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
