Prečo americké akcie rastú a európske zaostávajú?

Ceny akcií už prekonali úrovne, na ktorých boli pred pandémiou, hlásajú už niekoľko týždňov finančné médiá. Kto by však chcel rýchlo zistiť, koľko od začiatku roku zarobil, mohol by byť sklamaný. Tvrdenie o cenách akcií nie je pravdivé.

Pre korektnosť: nik neobviňuje médiá (ani tie finančné) z klamstva. Chybou by však bolo brať ich doslova, bez znalosti kontextu, do ktorého patria. Čo by ste nabudúce, keď budete vidieť podobné titulky, mali vedieť? Postačia vám tri základné body.

 1. Ceny akcií nie sú ceny akcií

Keď médiá informujú o vývoji cien akcií na niektorej známej burze, používajú tradičnú skratku: odkaz na známy a zaužívaný burzový index. V prípade amerických trhov je takýmto indexom S&P 500, prípadne technologicky orientovaný Nasdaq. V Európe má svoj vlastný index každá významná burza: DAX v Nemecku, FTSE vo Veľkej Británii, CAC 40 vo Francúzsku.

Správa o tom, že ceny amerických akcií vzrástli o pol percenta, je v skutočnosti informáciou o tom, ako sa zmenila hodnota akciového indexu. Ak máte vo svojom portfóliu napríklad desiatku akciových titulov menších firiem, ktoré nie sú súčasťou indexu, zmena hodnoty vašej investície môže byť úplne odlišná. Rozdielna môže byť aj vtedy, ak máte aj také tituly, ktoré v indexe sú. Akciový index S&P 500 bol napríklad začiatkom septembra o približne 10 % vyššie ako na začiatku tohto roka, no viac ako polovica (260) z titulov, ktoré obsahuje, je za rovnaké obdobie ešte stále v mínuse.

2. Taktovka v rukách gigantov

Väčšina akciových indexov je zostavená tak, že váha každej jednej spoločnosti v nich je daná ich veľkosťou (trhovou kapitalizáciou). Dôsledkom toho je napríklad to, že cena akcií amerického výrobcu kozmetiky Coty by mohla vystreliť nahor aj o 100 % a s hodnotou indexu S&P 500 by to nič neurobilo. S trhovou kapitalizáciou 2,56 mld. USD je Coty najmenšou firmou v indexe, no v porovnaní s firmou Apple je to len korporátny trpaslík. Akciový trh totiž oceňuje výrobcu iPhonov na neuveriteľných 2,25 bilióna dolárov.

Na európskych trhoch a v európskych indexoch možno nájsť tiež podobné disproporcie, no najväčší význam v nich nemajú dynamicky rastúce tituly technologických firiem (na rozdiel od USA). Najväčšiu váhu v nemeckom indexe DAX má napríklad firma Linde, ktorá je plynárenskou spoločnosťou. Na vývoj francúzskeho indexu CAC 40 má zase najväčší vplyv vývoj cien akcií firmy LVMH Moët Hennessy – Louis Vuitton, známeho producenta luxusných tovarov.

Ekonomický útlm, ktorý spôsobila pandémia koronakrízy, sa rozdielne prejavuje na hospodárení týchto firiem. Kríza presunula svet biznisu do online priestoru, na čom dokázali najviac zarobiť práve americké technologické giganty (Amazon, Google, Facebook a ďalší). Tie majú najsilnejšie zastúpenie v indexe S&P 500, čo je hlavný dôvod, prečo jeho vývoj prekonáva ostatné burzové indikátory.

3. Niektoré indexy sú skôr sektorové

Svoj hlavný index má každá akciová burza na svete. To však neznamená, že je index ako index. Každý z nich má svoje limity a tým najdôležitejším je ponuka firiem, ktoré majú svoje akcie na burze.

Ak na burze majú prevahu firmy zo špecifického priemyselného odvetvia alebo sektora, výsledkom je zloženie indexu, ktorý nezohľadňuje ani tak vývoj v ekonomike ako skôr vývoj v danom odvetví. Stačí sa pozrieť na londýnsku burzu a jej hlavný index FTSE 100 – jeho dominantnými priemyselnými odvetviami sú ropný a plynárenský sektor a bankovníctvo. Každý z nich má približne pätinovú váhu. To, ako sa v Londýne darí technologickým firmám, je prakticky irelevantné. Technologický sektor je v indexe FTSE 100 zastúpený menej ako 1 percentom. Na porovnanie: v americkom indexe S&P 500 tvoria technologické firmy viac ako štvrtinu.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK