Prečo ekonómom nevychádzajú predpovede?
Ekonómovia aj finančníci pri svojich predpovediach používajú vedecké metódy, no ich výsledky sú aj tak chybné. Prečo sa tak často mýlia?
V roku 1966 uverejnil časopis Time odvážnu predpoveď: „Nakupovanie na diaľku je síce uskutočniteľné, no nebude mať úspech – pretože ženy rady vychádzajú z domu, rady si tovar chytia do ruky a rady menia svoj názor.“
Americký magazín nie je jediný, kto spoznal, aké ťažké je predpovedať čokoľvek – najmä budúcnosť. Napriek tomu sa o predikcie pokúšajú mnohí, vrátane ekonómov a finančných expertov. Robia tak najmä preto, že záujem o ne je veľmi silný. Veď kto by nechcel vedieť, či jeho investície v budúcom roku porastú? Čo pôjde nahor najviac? Čo najmenej?
Kto sa snaží nájsť podobné odpovede v médiách a na internete, musí byť pripravený na sklamanie. Ekonómovia sa opakovane mýlia pri predpovediach hospodárskej recesie. Finanční experti ani napriek komplexným matematickým modelom nedokážu spoľahlivo povedať, či budú ceny akcií o rok vyššie alebo nižšie ako dnes. Nik z nich nemá žiadne nadprirodzené schopnosti. Nepoznajú budúcnosť, rovnako ako ju nepoznáte vy. A majú zmysel pre humor, rovnako ako vy. (Preto vo svojich predpovediach používajú desatinnú čiarku.)
Otázkou však nie je, prečo sa napriek mizivým úspechom snažia o nové a nové predpovede. Pokiaľ majú obecenstvo, ktoré stojí aj o nepresné predikcie, budú ich produkovať. Zaujímavejšou otázkou je, prečo je vôbec problém predpovedať ekonomickú recesiu alebo pády a nárasty akciového trhu? Dôvodov je viacero.
Kľúčové sú predpoklady
Prvým je fakt, že akákoľvek predpoveď si vyžaduje vstupné údaje. Pokiaľ by ste chceli vypočítať rýchlosť, s akou pristane na zemi napríklad jablko po voľnom páde, vystačili by ste si len s údajom o výške, z ktorej bude padať. Výsledok by nebol veľmi odlišný, ani keby ste vzali do úvahy odpor vzduchu alebo použili tzv. gravitačné zrýchlenie s presnosťou na viac desatinných miest.
Podstatne viac by ste sa natrápili, ak by ste mali na začiatku tenisového turnaja, na ktorom štartuje 32 hráčov, predpovedať výsledky tretieho kola. Ide pritom „iba“ o predpovedanie výsledkov štyroch zápasov. Aby ste však také niečo dokázali, museli by ste neomylne predpovedať výsledky prvého kola, v ktorom sa hrá 16 zápasov, aj výsledky druhého kola, v ktorom je počet duelov polovičný. Len tak by ste sa mohli dopracovať k zoznamu ôsmich mien, ktoré budú hrať medzi sebou v treťom kole. Stačí jediná chyba v odhade, jedno prekvapenie v prvom alebo druhom kole, a skutočný zoznam ôsmich štvrťfinalistov vyzerá úplne odlišne.
Ekonomické a finančné predpovede sú zložitejšie ako vyraďovací systém na tenisových turnajoch. To, do akej miery sa na ne možno spoľahnúť, závisí od komplikovanosti použitých modelov aj od presnosti vstupných parametrov. Ako ľahko sa v nich možno pomýliť? Nápoveďou môže byť nedávna štúdia MMF, podľa ktorej dokázali profesionálni ekonómovia zo 153 recesií v 63 krajinách v rokoch 1992 až 2014 predpovedať len päť.
Bez laboratórnych pokusov
Druhým dôvodom, ktorý sťažuje ekonómom a finančníkom predpovede, je jedinečnosť výskumného prostredia. Fyzik môže opakovať pokus s voľne padajúcim jablkom aj tisíckrát, výsledok bude pri nezmenených podmienkach vždy rovnaký. Ekonómovia takýto luxus nemajú. Pri predpovedi o tom, ako sa budú trhy vyvíjať pri vyššej inflácii, sa nestačí pozrieť do histórie a hľadať paralely. Rast inflácie v 70. rokoch minulého storočia bol spôsobený inými faktormi ako dnes.
Navyše, ekonomické predpovede majú samy o sebe schopnosť meniť prostredie, ktorého vývoj predpovedajú. Ak meteorológ očakáva, že zajtra bude pršať, výsledok jeho predpovede nie je závislý od toho, či si vezmete dáždnik alebo nie. Ale keď ekonóm predpovedá rast inflácie o 5 % a vy si preto vypýtate zvýšenie mzdy o rovnaké percento, zmeníte prostredie, ktorého sa predpoveď týka. Rast inflácie je pravdepodobnejší.
Keď budete najbližšie čítať, čo predpovedajú ekonómovia alebo finanční experti, nepodľahnite panike ani eufórii. Realita bude takmer naisto iná.