Prečo je také ťažké poraziť akciový index?
Najčastejšou chybou individuálnych investorov je, že nedokážu to čo index: držať víťazov.
Dlhodobo prekonávať akciové indexy je problém najmä pre amatérskych investorov, ktorí výber akcií a zostavovanie portfólií berú do vlastných rúk.
Nemajú pritom žiadne obmedzenia, s ktorými musia žiť ich profesionálni konkurenti z podielových fondov. Sami si vyberajú, do ktorých akcií vložia svoje úspory, nemajú ani limity na to, akú časť z nich dajú do konkrétnych titulov. A nemusia držať ani hotovostnú rezervu, vďaka ktorej manažéri podielových fondov dokážu vyplácať odchádzajúcich klientov.
Prečo je v reálnom živote také ťažké porážať akciové indexy a ETF fondy, ktoré ich kopírujú?
Predpovede, odhady? V indexe nemajú miesto
Prvú nápoveď je potrebné hľadať v logike fungovania akciových indexov.
Spoločnosti, ktorých akcie majú miesto napríklad v indexe S&P 500, najznámejšom burzovom indikátore na svete, musia splniť viacero základných kritérií. Na ilustráciu: ich trhová hodnota musí byť vyššia ako 14,5 mld. USD, ich akcie musia byť obchodované v dostatočnom množstve (kritérium likvidity), na trhu musí byť uvedená aspoň polovica všetkých vydaných akcií a navyše musia byť aj ziskové počas niekoľkých štvrťrokov pred tým, ako sa stanú súčasťou indexu.
Nie je to kompletný zoznam všetkých podmienok. Navyše ani splnenie všetkých kritérií nezaručuje žiadnej firme, že sa stane súčasťou „elitného klubu“. Konečné slovo pri výbere má ešte výbor – a jeho rozhodnutia môžu byť výlučne subjektívne.
Dôležitejšie ako proces výberu je pre investorov to, čo sa s akciami deje po tom, ako dostanú svoju „miestenku“ v indexe.
Tvorcovia akciového indexu nepozerajú počas roka na to, či je tá-ktorá akcia „drahá“ alebo „lacná“. Nepozerajú na pomer ceny a ziskovosti (P/E), aby vyslovili domnienky, či sú jednotlivé akcie nadhodnotené alebo nie. Ak niektoré z nich vyrastú v krátkom období príliš rýchlo, nik to nebude považovať za dôvod na to, aby boli z indexu vylúčené.
A najmä: index vždy tvoria akcie. Bez ohľadu na to, či sa ekonomike darí alebo zápasí s recesiou, či trhy rastú bublinovým tempom alebo zažívajú voľný pád. Žiadne „bezpečné prístavy“ v nich nemajú miesto.
Akciový index je „zainvestovaný“ na 100 percent v akciách vždy. Nie v dlhopisoch ani v zlate, ani v hotovosti. Vždy len v akciách.
Ľudský automat nefunguje
To, čo platí o indexe, neplatí o tých, ktorí sa ho snažia prekonať a dosiahnuť vlastnými investičnými rozhodnutiami vyššie výnosy.
Bežní investori „hrajú“ úplne odlišnú hru ako akciový index. Tí, ktorí investovanie neberú ako hru náhody, pozorne študujú výročné správy firiem, čítajú analýzy ich silných a slabých stránok, skúmajú konkurenciu na trhu.
Snažia sa vyhýbať akciám, ktoré považujú za nadhodnotené, pridrahé, pretože majú pocit, že sú príliš „vysoko“. Akcie, ktoré im už slušne zarobili, predávajú a ich hľadanie po ďalšej prehliadanej príležitosti pokračuje. Majú tendenciu dokupovať akcie, ktoré mieria nadol. („Ak boli tieto akcie výhodnou kúpou pri cene 100 eur, tak pri poklese na 50 eur niet nad čím uvažovať.)
Väčšina malých, retailových investorov sa správa úplne odlišne ako „obyčajný“ akciový index. Ten – naopak – zvyšuje dôležitosť najziskovejších a najväčších akcií. Nárast cien akcií znamená, že stúpa ich trhová hodnota a pre vývoj indexu sú čoraz významnejšie. Akciové indexy dlhodobo rastú len vďaka tomu, že dokážu „zachytiť“ víťazné akcie a držať ich dlhý čas. Vplyv tých menej úspešných, naopak, klesá.
To, že individuálni investori majú spravidla podstatne odlišné (teda výrazne horšie) výsledky ako akciové indexy, je spôsobené práve tým, že sa riadia úplne inými pravidlami. To samo osebe nie je zlé – ak niekto chce zarobiť viac ako „obyčajný“ index, musí fungovať odlišne.
Problém je v tom, že v konečnom dôsledku nedokážu zbohatnúť spôsobom, akým „bohatnú“ akciové indexy: dlhodobým držaním tých firiem, ktoré mieria nahor, a znižovaním dôležitosti tých, ktorým sa darí horšie. Často na vlastnú škodu.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
