Prečo nie sme bohatí?

Považujeme sa za odborníkov na financie, no s peniazmi pracujeme ako analfabeti. Čo je potrebné zmeniť, aby nám peniaze lepšie slúžili?

Financiám rozumieme, tvrdia o sebe približne dve tretiny Slovákov. To, ako sa k svojim peniazom správame, je už však úplne odlišný obraz. Ukázal to prieskum, ktorého výsledky zverejnila Nadácia Partners. Z jeho výsledkov možno vyčítať aj odpoveď na jednoduchú otázku: Prečo nie sme bohatší? Zlou správou je, že dôvodov je viacero.

Plán? A načo?

Ako by ste sa dostali z Bratislavy do Medzibrodu? S veľkou pravdepodobnosťou ste o tejto dedinke v živote nepočuli a museli by ste siahnuť po mape. Vďaka nej by ste dostali konkrétnu predstavu o tom, ktorým smerom sa musíte vydať a kadiaľ ísť. Mali by ste plán.

Kým pri cestovaní je vytvorenie plánu samozrejmosťou a nik sa nad takýmto prístupom nepozastaví, vo finančnej oblasti to už neplatí. Výsledky prieskumu totiž ukazujú, že viac ako polovica Slovákov (53 %) nevidí v dlhodobom plánovaní svojich financií žiadny zmysel. Bez ohľadu na to, aké sú naše predstavy o budúcnosti a o tom, čo by sme chceli dosiahnuť, dávame naše ciele fakticky do rúk náhody.

Finančné plánovanie pritom nie je len o zabezpečení budúceho dôchodku (hoci i to je dôležitý cieľ). Dobrý plán pamätá aj na bližšie méty. Napríklad stratu príjmu zo zamestnania. Dnes takéto riziko vnímame ako malé – na trhu je toľko voľných pracovných miest, že prácu si nenájde len ten, kto nechce. Riziko straty štandardného príjmu však nie je spojené len s prepustením z práce. Najčastejším dôvodom, pre ktorý Slováci prichádzajú o príjem zo zamestnania, sú choroby (96 %), v 4 % prípadov ide o dôsledok úrazov. Napriek tomu je voči riziku práceneschopnosti či invalidity poistený iba každý štvrtý Slovák.

Odložíme len to, čo neminieme

Koľko môžem minúť do nasledujúcej výplaty? Pre mnohých je odpoveď jednoduchá – stačí sa pozrieť na zostatok na bežnom účte. Ak sa začneme zaujímať o finančné plánovanie alebo investovanie, tak často len preto, lebo na konci mesiaca na bankovom účte stále čosi zostáva. Spravidla však dokážeme spoľahlivo minúť všetko, čo môžeme.

Takýto prístup je však obrátený naruby. Namiesto tradičného „Investujem to, čo nedokážem minúť“ by sme mali aplikovať opačnú filozofiu: „Miniem to, čo ostane po investovaní“. Nie je to cvičenie vo finančnom asketizme, ale doping vlastnej schopnosti míňať aj v budúcnosti. Znie to komplikovane? Nenechajte sa pomýliť.

Kľúčová je zmena optiky. Väčšina ľudí delí svoj príjem – aspoň mentálne – na dve časti. Prvou sú výdavky, ktoré musia hradiť so železnou pravidelnosťou. Nájom, elektrina, splátka úveru… To, čo zostane, je disponibilný príjem, peniaze, ktoré možno minúť na čokoľvek. Vyvarovať sa fundamentálnej chyby, ktorej sa Slováci dopúšťajú, znamená presunúť financie určené na investovanie z druhej do prvej skupiny.

Nie sú to peniaze, z ktorých nebudete mať žiadny osoh. V konečnom dôsledku to budete stále vy, kto ich minie. S tým rozdielom, že budete o niekoľko rokov starší. A vďačný svojmu mladšiemu „ja“ za rozvážne rozhodnutie v minulosti.

Míňame veľa. Príliš veľa

Žijeme v dobe, keď firmy zamestnávajú kreatívne mysle tvorcov reklám a matematické mozgy analytikov dát s jediným cieľom – dostať sa do našich peňaženiek a získať z nich čo najviac. Veľmi dobre vedia, ako upútať našu pozornosť, aj to, ako nás presvedčiť, aby sme im svoje peniaze sami dali.

A darí sa im to. Výsledky z prieskumu pre Nadáciu Partners ukázali, že až 85 % Slovákov minie na bežnú spotrebu viac ako 40 % z mesačného príjmu. Každý piaty dokonca pravidelne minie všetko, do posledného centu, a nemalá skupina ľudí si na pokrytie bežných výdavkov dokonca pravidelne požičiava.

Na tomto mieste by (celkom logicky) mohol zaznieť zvyčajný argument o tom, aké je všetko drahé – od potravín, nákladov na bývanie až po učebnice pre deti. A keď všetko zaplatíme, neostane nám už veľa. Prečo tomu tak je? Jednu z odpovedí opäť ponúkajú výsledky prieskumu: Takmer dve tretiny Slovákov (62 %) si pravidelne robia radosť drobnými vecami i popri bežných nákupoch.

Minúť pri jednom nákupe 2-3 eurá navyše, na káve nechať podobnú sumu ako tringelt, toto všetko sú výdavky, ktoré samostatne nevyzerajú nebezpečne a ani nezabolia. To už neplatí, ak ich sčítame za mesiac. Skúste z hlavy odhadnúť, koľko ste od začiatku mesiaca minuli a nemuseli? Nedokážete to, pretože drobné výdavky púšťame z hlavy rovnako rýchlo ako z peňaženky. A na konci mesiaca sa nestačíme diviť, kde vlastne sú všetky peniaze.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK