Príprava na dôchodok nie je luxus, ale pud sebazáchovy
Nedávno som počul jednu zaujímavú myšlienku: „Keď pôjdem do dôchodku, tak si budem užívať a žiť zo svojich úspor. Z čoho budem žiť druhý rok, to ale fakt netuším.“ Keď som sa nad tým zamyslel a spätne prehodnotil ako sa bežne ľudia pripravujú na dôchodok, tak som si uvedomil, že tá myšlienka nie je vtip, ale pravdepodobne trpká realita budúcnosti pre mnohých ľudí.
Nedávno som počul jednu zaujímavú myšlienku: „Keď pôjdem do dôchodku, tak si budem užívať a žiť zo svojich úspor. Z čoho budem žiť druhý rok, to ale fakt netuším.“ Keď som sa nad tým zamyslel a spätne prehodnotil ako sa bežne ľudia pripravujú na dôchodok, tak som si uvedomil, že tá myšlienka nie je vtip, ale pravdepodobne trpká realita budúcnosti pre mnohých ľudí.
Väčšina ľudí chodí do práce a popritom rieši bežné starosti (každodenné nákupy, starostlivosť o deti, zabezpečenie bývania či financovanie koníčkov). Život beží rýchlo a málokto sa pozastaví nad plánovaním výdavkov v budúcnosti. O plánovaní výdavkov smerujúcich na dôchodok ani nehovoriac. Z malých detí sa postupne stanú väčšie deti a rovnako tak narastú aj starosti. Človek si stále hovorí, že neskôr bude mať viac peňazí. Ale to neskôr môže pokojne znamenať jeho päťdesiatku a to už je na zabezpečenie dôchodku príliš neskoro.
To, že sa dnešní dôchodcovia nemajú ideálne sem tam zachytíme v správach, respektíve pri bežnom kontakte s nimi. Napriek tomu veľa z nás má ešte starých rodičov, ktorí napriek nízkym dôchodkom vždy vedia odložiť nejaké peniaze bokom a podporiť svoje vnúčatá. Tento faktor je aktuálne veľkým ohrozením dnešnej mladej generácie. Tá si síce uvedomuje potenciálny problém v budúcnosti kvôli nepriaznivej demografii, avšak podvedome vidí, že štát sa nejako postará a systém funguje. Navyše ani školstvo resp. rodičia ich vôbec nevedú k dlhodobému dôchodkovému plánovaniu.
Demografiu vnímam ako veľké riziko. Áno, veľa ľudí počulo o zlom demografickom vývoji na Slovensku aj v zahraničí, ale rozmeňme si to na drobné. Dnešní dôchodcovia v podstate žijú v období tzv. demografickej dividendy. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia sa rodilo na Slovensku 90 až 100-tisíc detí ročne. Dnes tieto generácie platia dane aj odvody a preto nám systém ako tak funguje. Ale zoberme si situáciu za 20 - 25 rokov, keď tieto najsilnejšie ročníky začnú odchádzať do dôchodku a na pracovnom trhu ich začnú nahrádzať ročníky dnes narodených detí, ktoré sú skoro polovičné. Sociálna poisťovňa a celý dôchodkový a zdravotný systém bude dostávať 2 rany naraz. V tom istom čase začne klesať počet ľudí, ktorí platia dane a odvody a začne rásť počet ľudí, ktorí budú čerpať dôchodky, resp. budú potrebovať zdravotnú starostlivosť. Všetci dobre vieme, že dôchodcovia majú oveľa väčšie požiadavky na zdravotnú starostlivosť ako mladí ľudia.
Dnešnú mladú generáciu tak pri odchode do dôchodku čaká nielen nižší dôchodok, ale určite bude nevyhnutné aj viac platiť za zdravotnú starostlivosť. Štát na riešenie problému s určitosťou využije tri veci. Za prvé sa zvýši vek odchodu do dôchodku, za druhé sa znížia dôchodky a za tretie sa budú zvyšovať dane a odvody. Ani jedna z týchto troch vecí nie je pre človeka príjemná a preto by sme investovanie na dôchodok nemali chápať ako luxus, ale ako pud sebazáchovy.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
