Rovnaký peniaz, iná muzika

Pri investovaní je čas najväčší spojenec. Ak ho je príliš málo, žiadna investícia nie je bezpečná. Ak dostatok, jeho efekt môže byť prekvapujúci. Keď príde reč na investovanie, za kapitál sa takmer výlučne považujú peniaze. Kapitálom je však v skutočnosti všetko, čo môže pomôcť investovaným peniazom narásť. Vrátane času.

Typickým príkladom by mohol byť Warren Buffett, jeden z najbohatších ľudí na svete. Na rozdiel od tých, ktorí pravidelne okupujú popredné priečky rebríčka najmajetnejších, nevybudoval internetové obchodné impérium, nenaprogramoval žiadnu sociálnu sieť ani operačný systém. Jeho bohatstvo vyrástlo na investovaní, s ktorým začal už ako 11-ročný. Len málokto však vie, že 99,7 % z toho, čo vlastní, zarobil až po svojich 52. narodeninách.

Na ilustráciu jeho dôležitosti sme do nasledujúcich príkladov zahrnuli niekoľko spoločných predpokladov. Tým hlavným je, že počas každého obdobia bude investovaná identická suma 10 000 eur. Peniaze budú investované len raz za rok, vždy na jeho začiatku. Ak bude investičným horizontom len jeden rok, na jeho začiatku bude investovaná celá suma. Ak dva, na začiatku každého roka bude výška investície predstavovať 5 000 eur.

Na zjednodušenie budeme ďalej predpokladať, že výška výnosu bude v každom roku konštantná: 5 % p. a. Je to skresľujúci predpoklad, najmä pre modelovanie zhodnotenia investície v kratších časových horizontoch. Pri investičnom horizonte 1 až 3 roky je 5 % zhodnotenie príliš optimistickým predpokladom.

Krátky čas veľa nezarobí

Najkratším investičným horizontom v nasledujúcich prepočtoch je obdobie jedného roka. Vypočítať výnos z 10-tisícovej investície pri 5 % zhodnotení možno aj bez kalkulačky – zisk investora bude 500 eur, hodnota jeho účtu teda bude po roku 10 500 eur. (V realite by to bolo podstatne menej, konzervatívna investícia na jeden rok s takýmto výnosom neexistuje.)

Predĺženie investičného horizontu o jeden rok neurobí veľkú zmenu. Na začiatku prvého totiž nie je investovaných celých 10 000 eur, ale len polovica z tejto sumy. Zvyšok je investovaný na začiatku druhého roka. Výsledok? Po dvoch rokoch by hodnota účtu predstavovala približne 10 760 eur. Pri päťročnom investičnom horizonte, keď by na začiatku každého roka bola investovaná suma 2 000 eur, by konečná hodnota účtu bola 11 600 eur.

Zaujímavejších čísel by sa investícia z nášho príkladu dočkala až pri dvojcifernom časovom období. Pri 10-ročnom období a pravidelnej investícii 1 000 eur by výsledný stav na účte bol viac ako 13 200 eur, pri investičnom horizonte 20 rokov (a ročnej investícii 500 eur) už 17 360 eur a pri 30-ročnom horizonte až 23 250 eur. A to aj napriek tomu, že v poslednom prípade by výška ročnej investície bola najnižšia – len 333 eur.

Hodnotu času ako jednej z formy kapitálu by mali mať na pamäti predovšetkým mladí ľudia, ktorí majú pred sebou ešte dlhší ako 40-ročný investičný horizont. Vďaka tomuto kapitálu môžu totiž dosiahnuť výsledok, ktorý by si v kratšom období vyžadoval neporovnateľne viac peňazí (a bol by navyše spojený aj s podstatne vyššou mierou neistoty).

Hoci v modelovom príklade je celková nominálna suma zhodná vo všetkých prípadoch, pri dlhších časových obdobiach investori reálne investujú menej. Dôvodom je časová hodnota peňazí – súčasná hodnota 500 eur, ktorá by bola napríklad investovaná počas 20 rokov, je s každým vzdialeným rokom nižšia. Ďalšia výhoda, ktorú ponúka čas ako jedna z foriem kapitálu.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK