-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Rusko výrazne zvýšilo úrokové sadzby. Ide mu o prežitie.


29.12.2014

Prudký prepad cien ropy je podľa ekonómov šokom, pre niektoré krajiny však znamená stav najvyššieho ohrozenia. Platí to napríklad pre Venezuelu, no v našich zemepisných šírkach je viditeľnejším príkladom Rusko.

Prudký prepad cien ropy je podľa ekonómov šokom, pre niektoré krajiny však znamená stav najvyššieho ohrozenia. Platí to napríklad pre Venezuelu, no v našich zemepisných šírkach je viditeľnejším príkladom Rusko.

Nie je dôležité, či a do akej miery uštedrili ruskej ekonomike rany hospodárske sankcie, ktoré na krajinu uvalili USA či Európska únia. Ich dosah nie je taký veľký, aby ho bolo možné porovnávať s dosahom lacnejšej ropy. Príjmy z jej predaja (a predaja zemného plynu) tvoria až polovicu príjmov ruského štátneho rozpočtu a pokles cien ropy tak ohrozuje životaschopnosť základných funkcií štátu, ako napríklad vyplácanie dôchodkov, financovanie armády, škôl či nemocníc.

Hlavnú úlohu však v súčasnej ruskej dráme hrá rubeľ. Jeho kurz voči americkému doláru klesal prakticky neustále počas posledných šiestich mesiacov. Dôvodov bolo viacero – od slabnúcej ekonomiky cez dosah sankcií Západu až po vplyv lacnejšej ropy. Rubľu síce intervenciami na devízovom trhu pomáhala aj centrálna banka a na posilnenie jeho kurzu minula približne 75 miliárd dolárov, ale proti trhu veľa nezmohla. Začiatkom decembra preto zvýšila úrokové sadzby na 10,5 %.

Potom však prišla noc na 16. decembra. Ruská centrálna banka počkala, kým sa v USA zatvoria finančné trhy, a o jednej v noci tamojšieho času ohlásila okamžité zvýšenie úrokových sadzieb na 17 %. Takéto výrazné zvýšenie dalo finančným trhom signál, že Rusko sa už neusiluje o to, aby jeho ekonomika rástla. Snaží sa prežiť.

O tom, do akej miery bude Rusko v tomto úsilí úspešné, bude do veľkej miery záležať, paradoxne, na USA. Tamojšia centrálna banka (Fed) už nemá ďaleko k tomu, aby po rokoch laxnej menovej politiky ohlásila návrat k vyšším úrokovým sadzbám, čo by mohlo znamenať dôvod na ďalší odliv peňazí z Ruska. Jeho ekonomika už dlho benefituje z toho, že investori hľadali pre nízko úročené doláre alternatívne príležitosti. Ak by Fed naznačil skoré zvýšenie amerických sadzieb, o Rusku by sa opäť písalo ako o krízovej oblasti.