Škodia politici investorom?
Mapa finančného sveta dostala tento mesiac novú podobu. Na šestnásť dní sa pozornosť investorov nesústreďovala primárne na newyorskú Wall Street, ale do Washingtonu, D. C. Presne toľko trvalo, kým sa americkí politici dohodli na zvýšení dlhového stropu. A presne toľko trvala dráma, počas ktorej nebola v médiách núdza o scenáre finančnej apokalypsy. Kto na nej zarobil?
Mapa finančného sveta dostala tento mesiac novú podobu. Na šestnásť dní sa pozornosť investorov nesústreďovala primárne na newyorskú Wall Street, ale do Washingtonu, D. C. Presne toľko trvalo, kým sa americkí politici dohodli na zvýšení dlhového stropu. A presne toľko trvala dráma, počas ktorej nebola v médiách núdza o scenáre finančnej apokalypsy. Kto na nej zarobil?
Dráma na americkej politickej scéne pripravila mnohých investorov o pokojné noci. Nervozita na finančných trhoch bola neprehliadnuteľná – hlavné akciové indexy počas nich zaznamenali najväčšie výkyvy v tomto roku, nadol aj nahor. Medzi profesionálnymi finančníkmi bolo len málo takých, ktorým by zvýšená volatilita trhov nerobila ťažkú hlavu. K menšine investorov však určite patril Eric Singer.
Pozor na politikov
Wikipédia zatiaľ jeho meno nepozná, no na status celebrity ho už v roku 1992 vyniesol burzový magazín Barron's. Jeho čitatelia boli medzi prvými, ktorí čítali empirický dôkaz nebezpečnosti politikov pre akciové trhy. Autor analýzy, Eric T. Singer, zhrnul svoje odporúčanie do jedinej vety: Neinvestujte do akcií, keď Kongres rokuje.
Výsledok jeho zistení bol pragmatickým potvrdením toho, čo iní len tušili. Vrátane populárneho humoristu Willa Rogersa: „Keď rokuje Kongres, táto krajina sa už cíti rovnako, ako keď malé dieťa schmatne kladivo. Otázkou je len to, koľko škody dokáže spôsobiť, než mu ho vezmeme.“ Skúmanie historických dát z akciových trhov však prekvapilo aj samotného Singersa. „Ukázalo sa, že akcie vykazujú až šesťnásobne vyššie zisky v čase, keď Kongres nerokuje, ako keď zasadá,“ povedal neskôr americkým médiám.
Do skúmania fenoménu škodlivosti politikov sa zahĺbil až natoľko, že pred rokom vydal výsledky bádania v knižnej podobe. V čase vzniku tohto textu malo jeho dielo na stránke amerického internetového predajcu Amazon síce len tri čitateľské recenzie, no všetky s piatimi hviezdičkami – čo je u kníh výnimočný úkaz.
Teória v praxi
Profesionálny finančník nenechal svoj výskum len v akademickej rovine. V máji 2008 predstavil verejnosti investičný fond, ktorého investičná stratégia stála na „kongresovom efekte“ – fond investuje do akciového indexu S&P 500 len vtedy, keď sú americkí politici mimo rokovacích sál Kongresu. Keď sa v nich opäť začne svietiť, fond sa investícií zbavuje. Logika tejto stratégie je poľahky pochopiteľná: zasadnutia politikov zvyšujú neistotu, ktorú investori neznášajú. „Zakaždým, keď hovoria o zákone, alebo o zmene pravidiel pre niektoré odvetvie, firmy si nemôžu byť isté, či nedôjde k zmene ich biznis modelu,“ vysvetľuje Singer.
Ešte skôr, ako svoj fond začal ponúkať investorom, dostala jeho investičná téza podporu aj ďalších finančných výskumníkov. Štúdia „Kongres a akciový trh“ (2006) namerala extrémnu škodlivosť amerických politikov: „Viac ako 90 % kapitálových ziskov indexu Dow Jones Industrial Average bolo zaznamenaných v čase, keď Kongres nerokoval.“ Navyše, väčšina akciových indexov vykazuje v takomto období aj podstatne nižšiu volatilitu, čo je pre investorov ďalšia dobrá správa.
Za štandardných okolností by si slovenskí investori na tomto mieste mohli povzdychnúť nad tým, že ich peniaze sa do fondu zarábajúcom na nečinnosti politikov nemajú ako dostať. V Európe niet fondov s podobnou investičnou stratégiou a investovať do amerického fondu v dolároch už znamená vystavenie sa ďalšiemu – kurzovému – riziku. Povzdych by však bol zbytočný. Je pravda, že fondu sa podarilo udržať v plusových číslach počas finančnej krízy. Bolo to obdobie, keď boli politici prakticky v permanentnej pohotovosti, a tak sa fond držal rozumne bokom. Začiatkom minulého roku však začal zaostávať za výkonnosťou akciového indexu S&P 500 a v októbri 2013 už takéto porovnávanie hovorí výrazne v neprospech „mimokongresovej stratégie“. Od mája 2008, keď fond „Congressional Effect Investor“ vznikol, zarobil akciový index 25 %. Fond E. Singera za toto obdobie prerába, jeho aktuálny výnos sa pohybuje okolo mínus 5 %. Poučenie pre investorov? Buďte pripravení na to, že vždy sa objavia zázračné stratégie, ktoré boli v minulosti úspešné. No nezabúdajte na to, že minulosť nie je budúcnosťou a upozornenia o tom, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich, nie je prázdna fráza.