Slováci majú v hospodárení s peniazmi rezervy
Napriek tomu, že s financiami prichádzame do styku každý deň, náš vzťah k nim možno označiť za čisto platonický. Finančné hospodárenie mnohých z nás je okresané len do polohy sledovania plusov a mínusov na našom konte. Schopnosť optimálne spravovať svoje financie je pritom jedným z najdôležitejších atribútov potrebných na zabezpečenie stabilného zázemia každej domácnosti a výrazne ovplyvňuje náš životný štandard.
Napriek tomu, že s financiami prichádzame do styku každý deň, náš vzťah k nim možno označiť za čisto platonický. Finančné hospodárenie mnohých z nás je okresané len do polohy sledovania plusov a mínusov na našom konte. Schopnosť optimálne spravovať svoje financie je pritom jedným z najdôležitejších atribútov potrebných na zabezpečenie stabilného zázemia každej domácnosti a výrazne ovplyvňuje náš životný štandard.
Nízka finančná gramotnosť je novodobý problém, s ktorým bojujú aj ekonomicky vyspelejšie a silnejšie krajiny ako Slovensko. Nedostatočná úroveň vedomostí o peniazoch však do života bežných ľudí zasahuje negatívnejšie práve v krajinách s nižšou životnou úrovňou a hladinou miezd. V krajine, akou je Slovensko, je preto potreba realizácie finančnej osvety viac ako aktuálna. Na tento nepriaznivý stav sa snaží upozorniť aj Nadácia PARTNERS, a to prostredníctvom projektu s názvom Deň finančnej gramotnosti, ktorý pripadá na 8. septembra.
Nedostatočná finančná rezerva, neprimerane vysoká spotreba, absencia dlhodobých aktív a neúmerne vysoké úvery – to sú základné ukazovatele finančného správania Slovákov. Takéto výstupy priniesol reprezentatívny prieskum, realizáciou ktorého poverila Nadácia PARTNERS prieskumnú agentúru Focus. „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že Slováci neustále podceňujú finančné zabezpečenie domácnosti pre prípad neočakávaných okolností, neuvedomujú si potrebu ochrany pred výpadkom príjmu, dlhodobej tvorby aktív a prípravy na dôchodok,“ hodnotí výsledky prieskumu Jana Mokráňová, členka Správnej rady Nadácie PARTNERS.
Nevieme šetriť
Slováci podceňujú takmer všetky aspekty optimálneho finančného hospodárenia. Schopnosť pravidelného odkladania časti mesačného príjmu je pritom absolútnym základom a najdôležitejšou formou ochrany finančnej stability domácnosti. Viac ako tri štvrtiny slovenských domácností nemajú dostatočnú finančnú rezervu, ktorú odborníci odporúčajú mať vo výške polročného príjmu domácnosti. „Ľudia vravia, že nemajú z čoho šetriť. Naše skúsenosti však dokazujú, že je to mýtus. Ak nerátam nízke percento ľudí, ktorí žijú skutočne na hrane, pod neschopnosť šetriť sa podpisuje prevažne absentujúca disciplína a nesprávne návyky,“ vysvetľuje Tomáš Šipula, Executive Manager spoločnosti PARTNERS GROUP SK. Prieskum potvrdil, že ľudia si tvoria finančnú rezervu až na konci mesiaca, a to z prostriedkov, ktoré zvýšia. Zároveň priznávajú, že často už nezvýši nič, pretože jednoducho všetko spotrebujú. „Pritom stačí tento postup otočiť a takpovediac zaplatiť najprv sebe,“ dodáva T. Šipula.
Nemyslíme na budúcnosť
Dlhodobé aktíva vo forme životného poistenia a dôchodkového sporenia sú základom zabezpečenia dobrej finančnej kondície so zreteľom na našu budúcnosť. Pre prípad dlhodobého výpadku príjmu má zabezpečenie vo forme životného poistenia len necelá polovica Slovákov. Pritom kvalitné životné poistenie by mal mať každý živiteľ rodiny a tiež všetci tí, ktorí majú nejaký úver. Dlhodobý výpadok príjmu má totiž na rodinu a jej životnú úroveň významný vplyv a v spojení s neschopnosťou splácať hypotekárny úver môže mať až tragické následky. Podľa prieskumu sa Slováci v takýchto prípadoch často spoliehajú na pomoc rodiny.
Pokiaľ ide o prípravu na dôchodkový vek, máme tiež veľké rezervy. Až 62 % Slovákov v produktívnom veku si okrem povinného dôchodkového sporenianijakým iným spôsobom nezabezpečuje svoju starobu. „Je zarážajúce, že takmer až pätina Slovákov vôbec nepovažuje sporenie na dôchodok za dôležité alebo sa v tomto ohľade spolieha na štátny aparát. Pritom demografický aj ekonomický vývoj dlhodobo ukazuje, že štátna forma dôchodkového zabezpečenia nebude postačujúca, a určite nie dostatočná na zachovanie si určitého životného štandardu a dôstojnej staroby. Aj prostredníctvom Dňa finančnej gramotnosti sa snažíme upozorniť na závažnosť tejto témy a zodvihnúť varovný prst, pretože v čase vstupu aktuálne príjmovo aktívnej časti obyvateľstva do dôchodkového veku bude na prípravu už neskoro,“ vysvetľuje jeden z dlhodobých cieľov Juraj Juras, správca Nadácie PARTNERS.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že viac ako tretina Slovákov dáva na splátky bankových či nebankových úverov viac ako 30 % z mesačného príjmu domácnosti. Najmä pokiaľ ide o spotrebné úvery či rôzne iné pôžičky od často nedôveryhodných subjektov, práve vyššie spomínaná tvorba finančnej rezervy ich vie elegantne a spoľahlivo nahradiť. V prípade existencie takéhoto typu dlhov je potrebné ich pokiaľ možno čo najskôr splatiť a viac sa týmto spôsobom nezadlžovať.
Cieľom Nadácie PARTNERS je dlhodobo prispievať k zvyšovaniu finančnej gramotnosti a prostredníctvom osvetových a vzdelávacích projektov vnášať do slovenských domácností správne finančné návyky. „Naším zámerom nie je ľudí kritizovať či strašiť, prieskum finančného správania robíme preto, aby sme ľudí varovali pred nesprávnym hospodárením a jeho dosahmi skôr, než sa neuváženými finančnými rozhodnutiami dostanú do problémov,“ konštatuje J. Mokráňová. „Z praxe finančných sprostredkovateľov spoločnosti PARTNERS GROUP SK totiž vieme, že riešiť situáciu, až keď na dvere klopú exekútori, je už neskoro. Chceme, aby ľudia rozumeli peniazom a aby k svojim financiám pristupovali zodpovedne.“
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
