Stavebné sporenie prišlo o výhody
Po štvrťstoročí existencie mení štát podobu systému stavebného sporenia. Skončia v ňom tí, ktorí chceli svoje úspory len zhodnocovať.
Pôvodne to mal byť systém, ktorý by finančnou prémiou od štátu motivoval ľudí k dlhodobému sporeniu, aby ich neskôr odmenil možnosťou získať zvýhodnený stavebný úver. Rezort financií, ktorý zmenu zákona o stavebnom sporení inicioval, je však presvedčený, že pôvodný zámer a reálne fungovanie systému sú dve odlišné veci. Od začiatku budúceho roku sa má finančná podpora stavebného sporenia poskytovať účelnejšie, efektívnejšie a adresnejšie.
Nie po prvýkrát
O zásadnú zmenu fungovania systému, ktorý reprezentujú tri stavebné sporiteľne, sa štát nepokúša po prvý raz. Takmer identická ambícia tu bola aj pred deviatimi rokmi. Ministerstvo financií vtedy chcelo zrušiť tzv. priateľských sporiteľov, teda klientov stavebných sporiteľní, ktorí si v nich sporili, inkasovali pravidelnú štátnu prémiu, no nasporené peniaze mohli aj s bonusom od štátu minúť na čokoľvek. Táto snaha o zmenu podmienok v stavebnom sporení vtedy neprešla. Priateľskí sporitelia sa však definitívne stanú minulosťou od januára budúceho roka.
Hlavným argumentom tvorcov novely je „parazitovanie“ priateľských sporiteľov na verejných financiách. „Ak štátna prémia nie je spojená s účelovým použitím, využíva sa len na zvýšenie úrokových výnosov priateľských sporiteľov,“ tvrdí ministerstvo práce v predkladacej správe. S dodatkom, že v systéme stavebného sporenia je ich dôležitosť marginálna. „Argument, že priateľskí sporitelia sú nevyhnutní na zabezpečenie zdrojového krytia poskytovania zvýhodnených stavebných úverov, neobstojí, pretože 90 % z celkového úverového portfólia stavebných sporiteľní tvoria komerčné medziúvery, kým zvýhodnené stavebné úvery len 10 %,“ vysvetľuje rezort financií.
Prémia nebude pre každého
Okrem nízkej účelovosti vyprovokovala ministerstvo práce k novele aj slabá adresnosť systému stavebného sporenia. Inými slovami – finančný bonus od štátu dostávali všetci, chudobní aj bohatí. „Štátnu prémiu na stavebné sporenie môže získať každý bez ohľadu na príjem, stačí v kalendárnom roku vložiť na účet stavebného sporiteľa požadovanú sumu finančných prostriedkov a štátna prémia sa určí percentom z ročného vkladu vypočítaným na základe vzorca uvedeného v prílohe zákona,“ argumentuje ministerstvo.
Sociálne kritériá sa pri priznávaní štátnej prémie zohľadňovali len nepriamo, cez ohraničenie výšky prémie pevnou sumou za jeden kalendárny rok. Aby bohatší klienti využili možnosti poskytované systémom stavebného sporenia na maximum, uzatvárali viacero zmlúv a na každú inkasovali samostatnú štátnu prémiu. Práve takéto správanie klientov stavebných sporiteľní bolo tŕňom v oku ministerstva financií. „Ak sa zoberie do úvahy skutočnosť, že systém umožňuje uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení aj v prospech maloletých detí, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorým sa môže tiež poskytnúť štátna prémia, rozložením ročných vkladov na viaceré zmluvy môžu výhody štátnej podpory stavebného sporenia využívať aj osoby s vyššími príjmami,“ podčiarkuje ministerstvo.
Pôvodne chcel štát zabrániť pokračovaniu v takýchto praktikách tak, že nárok na štátnu prémiu by nemali sporitelia do 18 rokov. Formulácia tejto podmienky sa síce objavila v prvej verzii návrhu novely zákona, počas legislatívneho procesu sa z neho však neskôr vytratila. Ale k sprísneniu podmienok predsa dôjde. Nárok na štátnu prémiu budú mať len tí klienti, ktorých príjem nepresahuje 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (t. j. 1 240 eur). Toto opatrenie sa dotkne všetkých klientov stavebných sporiteľní, vrátane tých súčasných.