Študenti chcú počas leta nielen zarábať, ale aj cestovať a učiť sa jazyky

Letná brigáda dnes už nemusí byť o predávaní v obchode, na miestnom kúpalisku či o pomocných prácach na stavbe alebo vo výrobe. Kroky študentov dnes často mieria do zahraničia. Ich cieľom je spoznávať život v cudzine, zlepšovanie jazykových znalostí a cestovanie. Popritom si dokážu vcelku dobre zarobiť. Na čo nezabúdať a ako všetko zvládnuť, radí Martin Daráš, odborník na financie z PARTNERS GROUP SK. Rodičia by mali výdavky na letné pracovné pobyty v zahraničí plánovať vopred. V tomto prípade ich môže čakať rýchla návratnosť investovaných finančných prostriedkov.

Rôzne študentské programy ponúkajú najmä vysokoškolákom možnosť stráviť voľné letné mesiace v cudzine. Okrem práce sa učia jazyk a spoznávajú krajinu. Najčastejšie smerujú do USA, ale aj Kanady, Austrálie či európskych krajín. Takéto pobyty zabezpečujú za poplatky agentúry, ktoré ponúkajú rôzne balíčky pre cestovanie. Skôr ako začne mladý človek zarábať, musí počítať s nemalými výdavkami. „Najväčšiu položku tvorí, samozrejme, poplatok agentúre za sprostredkovanie pobytu. V tejto cene je spravidla zahrnutý jazykový kurz, kurz na zaškolenie do práce, ktorú tam chce záujemca vykonávať, rôzne registračné poplatky, prípadne víza, letenky a podobne,“ vysvetlil Martin Daráš z PARTNERS GROUP SK. Ako doplnil, ďalšie výdavky sú  strava, ubytovanie, ošatenie, výlety atď. Podľa odborníka sa tieto výdavky pohybujú v stovkách až tisíckach eur. Závisí to od krajiny, do ktorej dieťa vycestuje. Tieto peniaze spravidla hradia rodičia. „Čím skôr začne rodič myslieť na svoje dieťa, tým menej ho to v konečnom dôsledku bude stáť. Určite by som neodporúčal tieto výdavky uhrádzať z finančnej rezervy, ktorá má rodine slúžiť na úplne iné účely,“ upozorňuje  Martin Daráš. Keď sa rodina aspoň rok vopred pripravuje na takéto výdavky, tak je to pre rodinný rozpočet znesiteľnejšie. Vysvetľuje, že so svojimi klientmi sa podobné výdavky snažia plánovať vopred, aj takých 5 až 7 rokov. Odporúča, aby sa na finančnej príprave v menšej miere podieľal aj študent z brigád na Slovensku. Ďalšou možnosťou je, že rodičia síce výdavky za pobyt zaplatia, ale syn či dcéra im potom tieto peniaze vráti zo zarobenej sumy.

PRÍPRAVA NA CESTU

Určite nemožno zabudnúť na dobre nastavené cestovné poistenie, ktoré by okrem liečebných nákladov malo zahŕňať aj poistenie zodpovednosti za škodu, batožiny a cestovných dokladov alebo poistenie rizikových športov či záchrany v horách. Treba sa informovať, či poistenie neponúka agentúra v rámci balíka služieb. „Pri pobyte dieťaťa v zahraničí je takmer nutnosťou vybaviť ho kreditnou kartou. Keďže kreditná karta je úverový produkt a banka ho vystaví len klientovi, ktorý jej preukáže nejaký pravidelný príjem, je možné vydať druhú kreditnú kartu na už existujúci účet rodiča,“ vyjadril sa Martin Daráš. Rodič tak má dokonalý prehľad o výdavkoch svojho dieťaťa, a to má zase v prípade potreby k dispozícii vždy dostatok finančných prostriedkov. Pozor, táto karta nie je vhodná na výber z bankomatov a treba myslieť aj na to, aby sa minuté peniaze čím skôr vrátili. Ide v podstate o úver. Keďže platba kartou je v súčasnosti možná už takmer všade, hotovosť môže z finančného rozpočtu tvoriť maximálne 200 až 300 eur. „Zároveň ak by som ako študent chcel ušetriť, určite by som v maximálnej možnej miere využil všetky študentské výhody ako univerzitné ubytovanie, stravovacie zariadenia a rôzne študentské zľavy,“ dodal expert na financie.

ČO SO ZAROBENÝMI PENIAZMI

Závisí hlavne od toho, s akým cieľom študent do zahraničia vycestoval. Ak sa venoval prevažne cestovaniu a spoznávaniu krajiny, pravdepodobne po príchode veľkou sumou zarobených peňazí disponovať nebude. Naopak, ak bolo účelom najmä privyrobenie si, môže mať zarobenú celkom slušnú sumu. Odborníci na svet peňazí aj v tomto prípade odporúčajú dodržať pravidlo 10 : 20 : 30 : 40. To znamená, že 10 % z príjmu by malo ísť do rezervy. Tieto finančné prostriedky majú slúžiť na úhradu bežných výdavkov v prípade straty zamestnania alebo neočakávaných vyšších výdavkov v priebehu mesiaca, ktoré prevyšujú mesačný príjem. 20 % by malo ísť na tvorbu aktív, teda na investovanie do bývania, dôchodku a zabezpečenia príjmu. Najviac 30 % z príjmu by mali tvoriť splátky úverov. Zvyšných 40 % zostáva na bežnú spotrebu.

Odborník Martin Daráš radí: Ako rozdeliť tisícku

Mladý človek väčšinou ešte nie je zaťažený úvermi, preto tých 30 % môže rozdeliť pomerne medzi zvyšné tri oblasti. Alebo ak zarobí napr. 1 000 €, môže putovať na spotrebu 700 €, na tvorbu aktív a rezerv 300 €.

POZOR

Toto rozdelenie by sa malo udiať hneď po získaní finančných prostriedkov, zo skúseností vieme, že je to najistejší spôsob, ako dodržať platobnú disciplínu. To, kam ich vložiť, záleží na cieľoch a rizikovom profile človeka.

Tipy pred cestou:

• Serióznosť agentúry si preverte (u známych, na weboch...).
• Treba sa rozhodnúť, o aký typ programu máte záujem.
• Zistite si, čo všetko agentúra ponúka v rámci balíka (cestovanie, ubytovanie, pracovné pozície a pod.).
• Nezabudnite na cestovné poistenie a dostatok finančných prostriedkov.
• Využívajte všetky možné zľavy pre študentov (ubytovanie v internátoch, cestovanie...).
• V niektorých krajinách sa končia prázdniny skôr ako u nás, môžete po nich získať lepšie platené miesta, keď kolegovia odídu domov.
• O tom, ako naložiť so zarobenými peniazmi, sa poraďte s odborníkmi (hlavne ak sú v inej mene ako euro).

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK