Sú vaše ciele skutočné?

Pre štyridsiatnika Rasťa bola výpoveď šokom. V priebehu niekoľkých dní sa dostal do situácie, o ktorej si myslel, že sa mu už nikdy nestane. Hľadanie novej práce mu však netrvalo dlho – už onedlho dostal pozvanie na osobný pohovor. Malo to len jeden háčik – celý pohovor mal byť vedený v angličtine. Rasťo sa jej síce venoval roky, no nikdy sa mu nepodarilo dostať za učivo prvých dvoch-troch semestrov.

Pod tlakom blížiaceho sa pohovoru zásadne zmenil taktiku. S novým učiteľom sa počas ostávajúceho mesiaca sústredil na to, aby v cudzom jazyku zvládol nielen vlastnú prezentáciu, ale i prípadné otázky nádejného zamestnávateľa. Zmena taktiky vyšla – dnes je súčasťou nadnárodnej korporácie a jeho prípad je lekciou v správnom definovaní cieľov.
 

Ciele musia byť konkrétne

Chceli by ste mať viac peňazí? Ak to znie ako zbytočná otázka, skúste si položiť inú. Ak je toto váš cieľ, skúste si predstaviť, ako by ste sa cítili, ak by ste mali o euro viac. Že jedno euro veľký rozdiel neurobí? Je to možné, no aj takúto zmenu možno považovať za splnenie vytýčeného cieľa (mať viac peňazí).

Dávať si konkrétne ciele je základným predpokladom ich dosiahnutia. Ak si poviete len toľko, že chcete mať viac peňazí, nikdy sa do cieľovej rovinky nedopracujete. Už len preto, že nikdy nebudete vedieť, či tam už náhodou nie ste. Je to, akoby ste chceli schudnúť, no nemali jasno v tom, či to má byť o kilo alebo o sedem.

Konkrétnosť osobných cieľov nie je vždy taká jednoduchá, ako to znie. Každý si vie intuitívne predstaviť, aký to je pocit mať viac peňazí, ale ako presne by tento cieľ mal vyzerať? Pre niekoho môže mať podobu vyššieho príjmu. Iný si pod ním predstaví vyššiu sumu na sporiacom účte alebo hodnotu svojich investícií. Ktorý z nich má bližšie k tomu, čo si naozaj želáte? Máte v tom jasno?

Lekcia Rasťovho príbehu je dôležitá ešte v jednom smere. Jeho výzvou nebolo len aktívne zvládnutie cudzieho jazyka. Súčasťou tohto cieľa bol aj konkrétny časový horizont – jeden mesiac. Žiadny cieľ nie je skutočný, ak k nemu nedokážete priradiť časový horizont, v ktorom ho chcete dosiahnuť. Ak aj niekto má jasno v tom, že chce dosiahnuť zvýšenie svojho príjmu o dvesto eur mesačne, bez určenia konkrétneho cieľového obdobia je to skôr platonické predsavzatie než skutočný cieľ. Podobne by na tom bol športovec snívajúci o tom, že vyhrá olympijské hry bez toho, aby vedel ktoré. Pokiaľ nie je cieľ konkrétny aj vo svojom časovom rozmere, je takmer isté, že takýmto spôsobom sa sám diskvalifikuje.
 

Ako som ďaleko?

Nech sa už rozhodnete sledovať akýkoľvek cieľ, musíte vedieť rozpoznať okamih, keď sa tak stane.  Ak by ste si chceli vytvoriť napríklad finančnú rezervu, je nevyhnutné vedieť, kedy sa vám tento cieľ podarí dosiahnuť. Inak sa vystavujete riziku toho, že hoci svoj cieľ budete mať splnený, nebudete o tom vedieť a svoj čas a energiu budete stále plytvať na jeho dosiahnutie.

Cesta k finančnej nezávislosti môže mať mnoho podôb, no spravidla sa nezaobíde bez spomínaného budovania finančnej rezervy – úspor, ktoré sú v prípade potreby ľahko dostupné a slúžia konkrétnemu účelu. Pokiaľ na začiatku dosahovania tohto cieľa nemáte konkrétnu predstavu o tom, aká vysoká suma by to mala byť, vystavujete sa riziku, že ju budete budovať prakticky donekonečna. No ak si určíte, že takáto rezerva bude zodpovedať napríklad šesťnásobku mesačného príjmu, definujete si zároveň okamih, v ktorom budete môcť povedať, že cieľ ste dosiahli.

Merateľnosť cieľov má aj svoje sekundárne výhody, ktoré môžu fungovať ako systém včasnej výstrahy. Nie vždy sa totiž veci vyvíjajú ideálne. Ak má niekto už vybudovanú finančnú rezervu a dostane sa do ďalšej fázy plánu (investovanie), môže sa stať, že z objektívnych dôvodov nebude schopný dva-tri mesiace ísť podľa určeného harmonogramu. Pokiaľ však chce (a má možnosť) ostať pri pôvodnom zámere, vie si presne určiť, ako „dohnať“ stratené obdobie a dočasne napríklad odložiť zo svojho príjmu viac. Na druhej strane, pokiaľ dlhší čas nedokáže držať krok s vlastným plánom, môže to byť signál toho, že pôvodne určené ciele sa mu tiež nepodarí dosiahnuť.
 

Dosiahnuteľnosť cieľov
 

Môžete mať k dispozícii najlepšieho finančného experta a najlepší plán na dosiahnutie finančnej nezávislosti, no ak nie je postavený na realistických základoch, stáva sa prakticky vzdušným zámkom. Každý plán je v podstate spôsobom efektívneho zhodnotenia peňazí, ktoré doň vložíte. Pokiaľ však nie ste schopní (alebo ochotní) do jeho realizácie investovať aspoň časť zo svojho príjmu, ani perfektný plán nemá cenu vyššiu ako hodnota papiera, na ktorom bol načrtnutý. Takýto plán a všetky ciele, ktoré sú jeho súčasťou, sa automaticky stávajú nedosiahnuteľnými.

Ak si niekto chce nasporiť napríklad 30-tisíc eur k svojmu budúcemu dôchodku, môže. Takto sformulovaný cieľ komfortne spĺňa prvé dve kritériá správnych cieľov (je konkrétny a má aj určený časový horizont), no stáva sa nerealistickým, ak si ho dá človek krátko pred odchodom do penzie.

V tejto chvíli by už malo byť zrejmé, prečo príklad cieľov v úvode článku nemožno za skutočné ciele vôbec považovať. Ak boli medzi nimi aj vaše, máte predstavu o tom, ako im dopomôcť k uskutočneniu. No aby sa tak stalo, nezabudnite na ich hlavnú ingredienciu – vieru v to, že svoj cieľ dokážete naozaj dosiahnuť.