SVB, Credit Suisse: Koncentrácia, ktorá nevyšla
Bankovým svetom otriasli šokujúce kolapsy, no krízový režim neprišiel. Ešte pred mesiacom vyzeral finančný stav sveta celkom prijateľne. Väčšina krajín mala už za sebou inflačný vrchol, ekonomický rast bol v pozitívnych číslach, nezamestnanosť netrápila prakticky nikoho. Celý obraz sa zmenil počas jediného dňa – 9. marca.
Krach stredne veľkej Silicon Valley Bank (SVB) rozpútal vo finančnom svete cunami, ktoré o niekoľko dní neskôr poslalo do histórie legendárnu banku Credit Suisse.
Mnohým investorom sa okamžite vybavili spomienky na rok 2008. Finanční experti neboli skúpi na historické paralely a vášnivo diskutovali, či svet peňazí nečelí opäť „momentu Lehman Brothers“. Banky, ktorej pád sa stal symbolickým začiatkom najväčšej krízy v moderných dejinách.
Po pár týždňoch by bolo ešte predčasné tvrdiť, že bankový sektor je už z najhoršieho vonku. Dve skolabované banky pôsobili v odlišných častiach sveta, mali rozdielnu históriu, klientelu aj biznis model. Ich pád má však viacero podobností. Každá z nich môže byť prekvapujúcou lekciou aj pre investorov. Presnejšie: prekvapujúcou pre svoju triviálnosť.
Smrteľná koncentrácia
O tom, že Silicon Valley má vo svojom názve aj banka, do druhého marcového týždňa tušil len málokto. Ešte pred pár rokmi to bol bankový trpaslík, a to aj na americké pomery. Na konci roku 2018 mala banka aktíva v hodnote 57 miliárd dolárov. V nasledujúcich troch rokoch sa jej však podaril nebývalý skok – aktíva banky vyleteli prudko nahor a na konci roku 2021 prevyšovali 211-miliardovú hranicu.
Táto časť príbehu by mohla byť prezentovaná ako naplnenie úspešnej vízie zakladateľov banky. SVB urobila maximum, aby sa odlíšila od početnej konkurencie na bankovom trhu. Jej sídlom nebol New York, ale úplne opačné pobrežie USA. Myšlienka na jej vznik sa zrodila pri partičke pokru medzi dvoma priateľmi, ktorých spájal tenis a manažérske posty v Bank of America. Nemala to byť banka, v ktorej by si americké rodiny otvárali bežné účty. Slúžiť mala špecifickej cieľovej skupine – technologickým startupom. Ostatné banky im vtedy vôbec nerozumeli a na firemných klientov, ktorí generujú len malé výnosy (a prakticky žiadne zisky), sa dívali cez prsty s veľkou nedôverou.
Globálna pandémia koronavírusu však vytiahla na výslnie práve technologické firmy – zabehnuté mená, aj pokútne inovátorské projekty, ktorých najväčším aktívom bola často iba charizma ich zakladateľov. Vďaka politike ultralacných peňazí do nich prúdili od investorov miliardy dolárov, ktoré končili na účtoch startupov práve v SVB. Banka bola zásluhou svojej veľkosti (lepšie povedané malosti) mimo radaru regulátorov, a tak nemusela preukazovať svoju finančnú kondíciu v záťažových testoch ako veľké bankové domy. Jej manažment tak mohol s peniazmi klientov robiť prakticky čokoľvek. Ukázalo sa však, že investičná predstavivosť SVB nebola až taká vizionárska ako predstavivosť jej startupových klientov: väčšinu kapitálu banka investovala do najbezpečnejších cenných papierov – štátnych dlhopisov.
Nebezpečné dlhopisy
Stávka na istotu bola v konečnom dôsledku tým, v čom sa banka prerátala. Aj mimoriadne bezpečné cenné papiere môžu spôsobiť finančné krvácanie, ak boli nakupované v čase nízkych úrokových sadzieb. Sprísnenie menovej politiky a rýchla séria zvyšovania úrokových sadzieb zrazili cenu všetkých dlhopisov vrátane štátnych.
Extrémna koncentrácia – i keď v inej podobe – stála aj za krachom švajčiarskej Credit Suisse. Tá sa stala synonymom pre banku s najbohatšou klientelou na svete. Zoznam jej klientov bol zoznamom najbohatších ľudí na planéte. Tých, ktorí sú v rebríčku najmajetnejších v top 0,01 %.
Množstvo škandálov, obvinení z prania špinavých peňazí, káuz so špehovaním vlastných zamestnancov a investícií s miliardovými stratami začali Credit Suisse oberať o dôveru klientov, najcennejšie aktívum vo finančnom svete. Keď sa dozvedeli o problémoch bánk v USA, hlasovali svojimi peniazmi. Credit Suisse nepotrebovala zástupy klientov pred svojimi bránami, na konečný run na banku stačila len hŕstka ostražitých, no výnimočne bohatých klientov.
Ak je na kolapse oboch bankových domov niečo zarážajúce, je to dôvod ich konca. Už začínajúcim investorom finanční poradcovia prízvukujú, aké dôležité je nevkladať úspory do riskantných finančných nástrojov, ktoré síce sľubujú rozprávkové výnosy, no častejšie končia s totálnou stratou. Trpezlivo im vysvetľujú aj to, že s rizikom straty je spojená každá investícia, aj tá do cenných papierov s prívlastkom „najbezpečnejšie“. Opakovane im pripomínali aj to, aby neboli zaslepení ilúziou nízkych úrokových sadzieb, vďaka ktorým mali pocit, že majú aj na kúpu pridrahej nehnuteľnosti.
Kto sa z týchto lekcií dokáže poučiť, získa oproti ostatným výhodu. Kto nie, určite dostane príležitosť zopakovať si ich.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
