Teória väčšieho blázna v praxi

Ešte na začiatku tohto roka sa cena bitcoinu pohybovala pod úrovňou 800 dolárov. Pár dní pred koncom roka sa jej kurz vyšplhal až na 17 000 dolárov! Šialenstvo? Bublina, ktorá spľasne? To nevie nik. Ak by sa tak aj stalo, nebolo by to po prvýkrát.

Ešte na začiatku tohto roka sa cena bitcoinu pohybovala pod úrovňou 800 dolárov. Pár dní pred koncom roka sa jej kurz vyšplhal až na 17 000 dolárov! Šialenstvo? Bublina, ktorá spľasne? To nevie nik. Ak by sa tak aj stalo, nebolo by to po prvýkrát.

V ekonómii nie je veľa teórií s podivnými názvami. Jedna z nich je však výnimkou. Aj keď ekonómia nie je jedinou doménou, ktorá by si na „teóriu väčšieho blázna“ mohla robiť nárok (našli by sa v nej aj psychológovia či psychiatri), je spojená práve s ňou. Jej téza je v podstate odpoveďou na jednoduchú otázku: Prečo človek kupuje niečo za extrémne premrštenú cenu? Preto, lebo si myslí, že nájde ešte väčšieho blázna, ktorému to predá ešte drahšie.

Budúcnosť ukáže, či sa bitcoin stane ďalším potvrdením tejto teórie. Minulosť však priniesla viacero excesov chamtivosti. Nasledujúce tri patria medzi tie najväčšie.

1. Tulipománia (Holandsko)

Vrchol: 1637

Už takmer 400 rokov má šialenstvo ľudí vyvolané ziskuchtivosťou nezmenený symbol: tulipány. V Holandsku sa objavili sčista-jasna ako dovozný artikel z Turecka. Ich sfarbenie bolo úplne odlišné od toho, čo ľudia dovtedy poznali. To ich robilo výnimočnými a veľmi rýchlo sa stali hlavným symbolom statusu vtedajších elít.

Ceny tulipánových cibuliek rástli niekoľko rokov, čo prilákalo mnohých špekulantov. V roku 1633 bolo za tri cibuľky možné kúpiť farmu v Hoorne, tvrdí Mike Dash, novodobý kronikár holandského šialenstva v knihe Tulipománia. Kvetinový ošiaľ vyvrcholil na prelome rokov 1636 a 1637, keď niektoré z cibuliek dokázali zmeniť majiteľa počas jediného dňa až desaťkrát.

2. South Sea (Anglicko)

Vrchol: 1720

Začiatkom 18. storočia prevzala britská spoločnosť South Sea Company štátny dlh a od vlády garanciu výplaty 6 % zisku. Získala navyše aj monopol na britský obchod s kolóniami Španielska v Amerike a právo na zatiaľ neobjavené ostrovy v tejto oblasti, ktoré mali pripadnúť Británii a spoločnosť ich mala hospodársky využívať.

Začiatkom roku 1720 sa na londýnskej burze pohybovala cena akcií South Sea Company okolo 121 libier. Fámy, ktoré vedenie spoločnosti cielene vypúšťalo, vyhnali počas pár týždňov cenu akcií nad úroveň 500 libier. Investori stratili akékoľvek zábrany a bez rozmýšľania kupovali akékoľvek akcie, ktoré sľubovali rýchle zbohatnutie. Medzi nimi aj akcie firmy s názvom Spoločnosť na prevádzkovanie veľmi užitočnej podnikateľskej činnosti, ktorú ešte nik nepozná. (Jej akcie boli rozpredané počas šiestich hodín.) Akcie South Sea kulminovali na konci júna 1720 na úrovni 1 050 libier. O pár dní neskôr sa na verejnosť dostali správy o tom, že riaditelia firmy svoje akcie predali. To vyvolalo paniku a na konci roka sa cena akcií South Sea pohybovala okolo 128 libier.

3. Internetová bublina (USA)

Vrchol: 2000

Prienik internetu, siete pôvodne vyvinutej na akademické účely, do sveta biznisu nadchol investorov. V kybernetickom priestore dostali firmy možnosť získať prakticky neobmedzené množstvo zákazníkov. To malo zmeniť fungovanie všetkých dovtedy známych pravidiel obchodu.

Neoficiálnym začiatkom internetovej bubliny sa stal burzový debut stratovej firmy TheGlobe.com. V polovici novembra 1998 firma predala svoje akcie novým investorom po 9 dolárov, no už počas prvého dňa obchodovania s nimi ich cena vyletela až na 97 dolárov. Nebol to prvý debut internetovej firmy na burze (už pred ňou na trh prišli Yahoo! aj eBay), no bol to prvý neodškriepiteľný dôkaz toho, akému šialenstvu prepadli investori. Hystéria nabrala na intenzite a na konci roku 1999 už na akciovom trhu debutovali ďalšie firmy prakticky každý deň. Spľasnutie internetovej bubliny v marci 2000 pripravilo investorov približne o 5 biliónov dolárov.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK