Toto nie je rok 1929
Trhy s akciami mesiace mieria nadol. Sú namieste obavy z toho, že sa zopakuje krach na burze ako pred necelým storočím?
Nepísané pravidlo finančných trhov: Keď sa ekonomike prestane dariť a trhy zamieria nadol, je len otázka času, kedy sa objavia varovania z možného opakovania roku 1929. Roku, v ktorom akciový trh zaznamenal najhorší prepad v modernej histórii.
Rýchle pripomenutie: po kolapse na Wall Street sa začali roky hospodárskej recesie v Európe aj v USA. Štvrtina americkej populácie bola bez práce. Na začiatku septembra 1929 sa akciový index Dow Jones vyšplhal na úroveň 381 bodov, počas nasledujúcich dvoch mesiacov padol až na 198 bodov. A to bol len začiatok. Kým sa opäť dostal nad 200-bodovú úroveň, uplynulo ďalších 20 rokov.
Akciové trhy po celom svete od začiatku tohto roka vytrvalo mieria nadol. Padli už tak hlboko, že vo finančníckej terminológii sa nachádzajú v „medveďom“ teritóriu. (V preklade: ceny akcií už klesli viac ako 20 % pod predchádzajúce maximum.) Nepísané pravidlo z úvodu funguje: nájsť úvahy analytikov o možnej repríze roku 1929 si nevyžaduje veľkú námahu.
Prepadať panike by však nebolo namieste. Píše sa rok 2022 a svet okolo nás je diametrálne odlišný od toho spred 93 rokov. Platí to aj o svete financií a akciových trhoch. Ako veľmi sa zmenil?
1. Burza nebola pre investorov
Dnes bez väčších problémov dokážeme výhody dlhodobého investovania ukázať na historických dátach, ktoré siahajú ďaleko do minulosti. (Prvé burzy začali vznikať už v 17. storočí.) Ak by ste však pred sto rokmi prišli na Wall Street s tým, že chcete investovať, považovali by vás za exota.
Do 20. rokov minulého storočia boli burzy kasínami, v ktorých sa jedni špekulanti snažili „prechytráčiť“ druhých. Trhy boli príliš nestabilné na to, aby niekto o nich uvažoval ako o nástroji zhodnocovania úspor. To sa zmenilo až v roku 1924, keď ekonóm Edgar Lawrence Smith v knihe Akcie ako dlhodobá investícia (Common Stocks as Long Term Investments) nabúral dovtedy prevládajúce presvedčenie o tom, že akcie sú nástroj špekulácie. Investovanie do nich sa však rozšírilo až po skončení druhej svetovej vojny.
2. Kto mal peniaze, manipuloval
Keď medzi sebou bojovali špekulanti, využívali sa akékoľvek stratégie, ktoré dokázali zarobiť. Osvedčenou metódou, ako ovládnuť trh pred sto rokmi, bolo ovládnutie trhu. Veľkí burzoví hráči spojili svoj kapitál a spolu ovládli akcie alebo komodity. Keď kúpili, čo sa kúpiť dalo, sami si určovali podmienky, za akých potom predávali.
Spomeniete si ešte na raketový vzostup akcií americkej firmy GameStop? Počas januára minulého roku vyleteli ich akcie o stovky percent. Za cenovým nárastom stáli účastníci internetového fóra, ktorí sa verejne dohadovali o spoločnom nákupe akcií. O tom, čo sa dialo s jedným akciovým titulom, reportovali médiá po celom svete. Pred sto rokmi by to bol bežný deň na Wall Street. Trh je dnes príliš veľký na to, aby bol manipulovateľný malou skupinkou utajených špekulantov.
3. Banky neboli bankami
Až do 20. rokov minulého storočia banky požičiavali burzovým špekulantom peniaze, ktoré si v nich ukladali ľudia. Keď špekulanti o peniaze prišli, prišli o ne aj banky a ich klienti. Dať si v tých časoch úspory do banky bol mimoriadne riskantný nápad.
Pravidlá fungovania bánk sa odvtedy zmenili. Tie, do ktorých klienti vkladali úspory, už nemohli operovať na akciovom trhu. V roku 1933 vznikol v USA systém ochrany vkladov, ktorý zvýšil dôveryhodnosť bankových domov v očiach verejnosti. Dnešní investori čelia pri narábaní s cudzím kapitálom neporovnateľne prísnejšej regulácii ako v minulosti.
Hoci burzové parkety boli v roku 1929 diametrálne odlišné od tých súčasných, neznamená to, že na trhoch s akciami nebudú v budúcnosti nárasty striedané poklesmi. Keď príde ten nasledujúci, bolo by chybou podľahnúť panike a uveriť tomu, že história sa bude opakovať. Nebude, pretože sa nemôže. Svet sa zmenil.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
