Tretina Slovákov má nízku finančnú gramotnosť

27.09.2012

Skúste si predstaviť suseda, ktorý nevie čítať ani písať. Zbytočne mu pošlete SMS správu, aby skontroloval, či ste v rannom zhone nezabudli zavrieť dvere na balkón. Gramotnosť je našťastie schopnosť, ktorá dnes prakticky nikomu nechýba. No len pokiaľ ide o zvládnutie znakov, ktorým hovoríme písmená. Ak ide o peniaze, schopnosť porozumieť im už taká samozrejmá nie je.

Skúste si predstaviť suseda, ktorý nevie čítať ani písať. Zbytočne mu pošlete SMS správu, aby skontroloval, či ste v rannom zhone nezabudli zavrieť dvere na balkón. Gramotnosť je našťastie schopnosť, ktorá dnes prakticky nikomu nechýba. No len pokiaľ ide o zvládnutie znakov, ktorým hovoríme písmená. Ak ide o peniaze, schopnosť porozumieť im už taká samozrejmá nie je.

Hoci s peniazmi prichádzame do styku každý deň, pre mnohých sú to len kúsky kovu či papiera, ktoré možno vymeniť za niečo iné. Slováci si s finančnou gramotnosťou zatiaľ veľmi netykajú. Ukazovatele finančnej gramotnosti poukazujú na nízku úroveň finančných vedomostí v celej Európe. Na Slovensku nie sme výnimkou. Nízku finančnú gramotnosť dokazujú viaceré výskumy a upozornenia zaznievajú aj z úst odborníkov na ekonomiku a rodinné financie.

Ďaleko za priemerom

Nedostatočné vedomosti Slovákov z oblasti financií sa negatívne prejavujú na finančnom správaní jednotlivcov a domácností. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v lete uskutočnila agentúra Focus pre Nadáciu Partners. Výsledky naznačujú, že schopnosť ušetriť časť príjmov na Slovensku nie je bežná – až 43 % domácností hospodári tak, že svoje príjmy každý mesiac minie do posledného centa.

S takýmto výsledkom zaostávajú Slováci hlboko za ostatnými európskymi krajinami. Najmä za tými, v ktorých sa platí eurom. V členských štátoch eurozóny dokážu domácnosti ušetriť približne 14 % svojich príjmov. Na Slovensku je pod touto hranicou takmer deväť z desiatich domácností. Kým 43 % z nich neušetrí ani cent, ďalším 42 % ostane na konci mesiaca menej ako desatina ich príjmu. Naopak, tretina slovenských domácností dáva na splátky mesačne približne tretinu svojho príjmu.

Práve tieto domácnosti sú náchylné stať sa obeťami rôznych tzv. nebankových spoločností. Ak totiž dôjde k menšej domácej „havárii“ a je potrebné kúpiť novú práčku či televízor, pre mnohých je to výdavok, na ktorý nie sú pripravení. S nulovými úsporami a vysokými výdavkami sú takéto domácnosti pre banky rizikoví klienti.

„Tieto zistenia volajú po osvete v tejto oblasti. Finanční profesionáli pri tvorbe portfólií odporúčajú klientom, aby mali rezervu vo výške približne 6-násobku mesačného príjmu. Náš prieskum ukazuje, že Slováci majú čoraz výraznejšiu tendenciu splácať než šetriť. Nepredvídateľné udalosti ich teda zasiahnu nepripravených a následky môžu byť mnohokrát tragické,“ vysvetľuje Jana Mokráňová, marketingová riaditeľka PARTNERS GROUP SK.

Nevieme posúdiť riziko

Pre viac ako polovicu respondentov v prieskume bolo neznáme základné pravidlo investovania – čím bezpečnejšia investícia, tým nižší úrok. Orientáciu v rizikách rozličných typov investícií nezľahčuje ani ich slovné pomenovanie. Vybrať najmenej rizikovú investíciu medzi podielovými, dlhopisovými fondmi a fondmi peňažného trhu dokáže len každý štvrtý Slovák (26 % z respondentov). Tieto vedomosti sú kľúčové pri výbere najvhodnejšieho investičného nástroja, ale napríklad i pri výbere vhodnej stratégie druhého a tretieho dôchodkového piliera.

Zorientovať sa pri výbere vhodného produktu robí Slovákom problém aj pri úveroch. Konkrétne pri posúdení celkovej nákladovosti, tzv. RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov). Po pôžičke s úrokovou sadzbou 10 % a RPMN 16 % by siahlo približne toľko ľudí ako po nevýhodnejších úveroch s RPMN 25 % a 55 %. Posúdenie nákladovosti úveru je však veľmi dôležité pri výbere každej pôžičky – či ide o hypotekárny úver, spotrebný úver, alebo prečerpanie na bežnom účte.

Po škole, no bez vedomostí

Varujúcou vizitkou pripravenosti Slovákov narábať so svojimi peniazmi efektívne je výsledok opačnej časti ekonomicky aktívnej populácie. Znalosti mladých ľudí do 24 rokov výrazne zaostávajú za priemerom krajiny, polovica z nich pritom otvorene priznáva, že sa v otázkach financií vôbec nedokáže orientovať. Sami to priznávajú, viac ako polovica mladých potvrdzuje svoje nedostatky v tejto oblasti.

Najohrozenejšou skupinou však podľa prieskumu sú ľudia vo vyššom veku, nad 65 rokov a nižšie príjmové skupiny. Naopak, najlepšie s finančnými vedomosťami sú na tom ľudia v strednom veku (35 – 54 rokov).

FQ test národa

Otestujte si svoju finančnú gramotnosť online. Kliknite na FQ test národa, vyplňte test a zistite, či sú vaše vedomosti dostatočné alebo máte ešte rezervy. Vaše FQ, teda finančný kvocient, si môžete porovnať s celoslovenským priemerom finančnej gramotnosti, ktorý pre nadáciu PARTNERS definovala reprezentatívnym prieskumom agentúra Focus.