Trhy padajú, ekonomika čelí neistote. Čo nerobiť?

Keď finančné trhy zamieria nadol alebo ekonomike sa prestane dariť, máme tendenciu dopúšťať sa drahých chýb. To však možno zmeniť.

V polovici júna klesol americký akciový index S & P 500 po prvýkrát v tomto roku o viac ako 20 % pod svoje historické maximum. Wall Street tak oficiálne vstúpila do tzv. medvedieho trhu. Straty akciových investorov sa ešte stále nevyrovnajú prudkému prepadu zo začiatku roku 2020, no miera nervozity je neporovnateľne vyššia. Kým pred dva a pol rokom bol jedinou hrozbou koronavírus, dnes finančný svet desí hrozba globálnej (alebo aspoň americkej) ekonomickej recesie, nebývalý nárast inflácie, otvorený vojnový konflikt v Európe či zvyšovanie úrokových sadzieb.

V prostredí extrémnej neistoty a množstva pochybností je len krôčik k finančným rozhodnutiam, ktoré môžu byť bolestivé, no najmä zbytočné. Pod niektoré sa podpisujú chabé finančné vedomosti, iné sú prirodzeným dôsledkom toho, že sme ľudia. Ak máme pocit ohrozenia, uprednostňujeme riešenia, ktoré buď poznáme, alebo ich za dobré intuitívne považujeme. Vyvarovať sa takýchto chýb však nie je nezvládnuteľná úloha.

Prvá chyba: panický výpredaj

S nutkavým pocitom predať stratové investície sa stretne každý, kto svoje úspory nasmeruje na finančné trhy. Prirodzený inštinkt utiecť pred hrozbou do bezpečia sa však vo väčšine individuálnych investorov prebúdza v tom najnevhodnejšom čase – tesne predtým, ako trhy opätovne začnú rásť. Mnohí však rastúce ceny ostávajú sledovať už len ako nezaujatí diváci.

Vidieť klesať hodnotu investovaných úspor určite nie je príjemný pocit. Takéto obdobia sú však prirodzenou súčasťou finančných trhov a mentálne by na ne mal byť pripravený každý, kto na ne zamieri. Čo však v prípade, ak zistíte, že výkyvy trhov vám už prerastajú cez hlavu?

Intuitívne riešenie zbaviť sa svojich investícií aj za nevýhodných podmienok je tou najčastejšou chybou bežných investorov. Kto sa ocitne v situácii, že takýto krok reálne zvažuje, mal by sa pokúsiť vyvarovať drahej chyby menej nápadným, no podstatne účinnejším spôsobom: zabudnúť na svoju investíciu. Aspoň na čas.

Môže to znieť ako bláznivá rada, no v skutočnosti je to najlepšie rozhodnutie, ktoré v hraničnej situácii investori môžu urobiť. Najmä tí, ktorých pôvodná ambícia bola investovať dlhodobo (napríklad na dôchodok). Dôvodov je niekoľko. Tým prvým je presvedčenie, že keď sa situácia na trhoch zlepší a trhy opäť začnú smerovať nahor, začnú s investovaním opäť. V skutočnosti to po podobnej skúsenosti neurobí nik. Druhý dôvod: ak to aj niekto dokáže, skráti si vlastný investičný horizont. Dobrovoľne sa zbaví najväčšieho spojenca pri investovaní: času. Kto pre výkyvy trhov prestane dočasne investovať, ostáva vo výhodnejšej pozícii ako niekto, kto s investovaním začne neskôr a s mínusom spôsobeným predchádzajúcim predajom v panike.

Druhá chyba: splácanie dlhov z finančnej rezervy

V čase, keď úrokové sadzby výrazne stúpajú, má zmysel zbaviť sa (aspoň čiastočne) drahých úverov. Takými sú za každých okolností úvery z nákupov na kreditnú kartu, ale aj spotrebné úvery. V neistých časoch sa predstava zbavenia sa úverov zdá taká logická, že na jej dosiahnutie dáva zmysel aj použitie finančnej rezervy. („Čo ak ostanem bez príjmu a nebudem si môcť dovoliť splácať?“)

Podobnému uvažovaniu nemožno uprieť logiku. Bola by však chyba doviesť snahu o vyplatenie dlhov do takého extrému, že rodinný rozpočet ostane bez solídnej finančnej rezervy. Tá je určená nielen na vykrytie neočakávaných výdavkov, ale aj na prekonanie práve tých období, ktorých sa človek v podobnej situácii obáva. (Napríklad toho, že naozaj príde o príjem v dôsledku ekonomickej recesie.)

Navyše, niektoré úvery sú predurčené na to, aby sa s ich splácaním neponáhľalo. Takými sú hypotéky, ktoré ostávajú – v porovnaní s minulosťou – naďalej relatívne nízko úročené. Čas je spojencom nielen investorov, ale aj dlžníkov, ktorým pomáha rast inflácie. Kto dnes mesačne vracia banke 500 eur a rovnakú splátku bude mať aj o tri či päť rokov, splácanie bude vnímať menej „bolestivo“. Inflácia znamená nielen rast cien v obchodoch, ale aj rast ceny práce. Teda mzdy.

Tretia chyba: predstieranie, že nič sa nedeje

Chybu opísanú v predchádzajúcich riadkoch možno pripísať prehnanému pesimizmu, no rovnako závažné dôsledky môže mať aj opačný extrém: neprimeraný optimizmus. Ak sa ekonomické prostredie mení a existuje riziko, že situácia sa môže zmeniť k horšiemu, vo výhode sú tí, ktorí dokážu upraviť svoje rodinné rozpočty a osobné financie.

Neznamená to, že každý by mal byť pripravený začať asketický spôsob života zo dňa na deň. Pocit finančného bezpečia však nedodávajú len úspory vo finančnej rezerve, ale aj poznanie toho, ktoré výdavky možno v prípade potreby škrtnúť alebo aspoň znížiť. To je bod, v ktorom prevažná väčšina ľudí zlyháva: vieme na cent presne, koľko mesačne zarobíme, no koľko a na čo minieme? To v lepšom prípade len tušíme.

Pokiaľ sa situácia v ekonomike naozaj zhorší, bola by chyba pred novou realitou zatvárať oči a nedokázať sa jej prispôsobiť. Najlepšie na tom je, že urobiť si prehľad vo výdavkoch a určiť tie, ktoré v prípade potreby možno oželieť, nestojí nič.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK