Trhy padajú, no Slovákov to veľmi nebolí

Hodnota finančného majetku slovenských domácností klesla v prvom polroku 2022 len o 2,3 %. Peniaze máme v najmä v bankách, ale aj v hotovosti.

Spravodajstvu z finančných trhov v tomto roku dominujú najmä informácie o poklesoch. Investori prichádzajú o peniaze v akciách aj v dlhopisoch. „V globálnom meradle je tohtoročný prepad na finančných trhoch porovnateľný len s Veľkou finančnou krízou v rokoch 2007 až 2008, prípadne až s Veľkou depresiou z 30. rokov minulého storočia. Keď sa pozrieme na portfólio zložené rovnako z akcií ako z dlhopisov, to zaznamenalo do septembra najväčší prepad od roku 1931,“ upozornili analytici VÚB.

Napriek rozsiahlym poklesom finančných trhov domáci investori o veľa peňazí neprichádzajú. Podľa údajov Eurostatu sa hodnota finančného majetku Slovákov znížila v prvých šiestich mesiacoch tohto roka o 2,3 %. Je to výrazne menej ako v prípade Švédska (–2,6 %) či Holandska (–12,5 %), no stále lepšie ako vo väčšine stredoeurópskych krajín. Svetlou výnimkou je Česko, kde hodnota finančných aktív domácností vzrástla v prvom polroku o 5,2 %. (Disproporcia je spôsobená predovšetkým zohľadnením výmenného kurzu českej koruny voči euru.)

Prvé vysvetlenie toho, prečo Slováci prechádzajú turbulenciami na finančných trhoch bez výrazných škrabancov, možno nájsť v údajoch o štruktúre finančného majetku. Takmer desatinu celkových aktív domácností tvorí hotovosť. Najväčší podiel majú s prehľadom vklady na bankových účtoch – tvoria približne 43 % celkového finančného majetku. Kým na konci roka 2021 mali Slováci na bankových účtoch 43,2 mld. eur, na konci júna to bolo už len 43 miliárd. Vývoj situácie naznačuje, že na konci roka bude toto číslo ešte nižšie. „Súdiac podľa čiastkových vkladov, finančné aktíva domácností pokračovali v poklese aj v treťom kvartáli tohto roka. Vklady domácností v bankách (…) sa k septembru oproti júnu znížili o ďalších približne 170 miliónov eur,“ vypočítavajú analytici VÚB. S dodatkom, že o identickú sumu klesol aj objem peňazí v správe podielových fondov. Zhoda oboch poklesov neznamená, že Slováci vyťahovali peniaze z bánk aj z fondov. Kým pokles vkladov v bankách môže byť spôsobený len výbermi, pod pokles hodnoty spravovaných aktív v podielových fondoch sa podpisuje aj celkové zníženie cien na finančných trhoch.

Ďalším vysvetlením toho, prečo Slovákov trhové turbulencie v tomto roku bolia relatívne menej, je zatiaľ nerozvinutá investičná tradícia. „Najviac spadla hodnota aktív finančne exponovaných domácností v severských krajinách únie, kde domácnosti držia väčší podiel majetku vo volatilnejších akciách a dlhopisoch. V Holandsku dokonca prepad hodnoty aktív v prvom polroku vymazal všetky zisky od začiatku pandémie,“ dodáva analýza druhej najväčšej banky na Slovensku.

To, že Slováci siahajú po dlhom čase po svojich úsporách, mení aj situáciu pre samotné banky. Dosiaľ sa mohli spoliehať na stabilný prílev nových vkladov, za ktoré neplatili prakticky nič, ale v súčasnosti to už prestáva platiť. Podľa aktuálnej správy o finančnej stabilite z dielne NBS je to najmä dôsledok zníženia úspor, čiastočne vytvorených počas pandémie, obáv pred rastúcou infláciou, ako aj vplyv rastúcich výdavkov. „Samotné spomalenie rastu vkladov domácností na Slovensku bolo dokonca výraznejšie ako vo väčšine iných krajín EÚ,“ podčiarkuje centrálna banka.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK