Trhy v područí epidémií
Na prvý pohľad vyzerá ako bežná chrípka: spôsobuje horúčku, kašeľ, problémy s dýchaním. Nový vírus, ktorý sa od konca minulého roka začal šíriť z Číny, však na rozdiel od chrípky napáda nielen ľudí, ale i finančné trhy. Aké škody môže koronavírus napáchať?
Snaha uviesť akékoľvek presné štatistiky o počtoch nakazených ľudí alebo o tom, koľkí z nich už novému vírusu podľahli, by bola zbytočná. Menia sa každú hodinu. Koronavírus už nie je len ochorením, ktoré zmenilo Čínu na najväčšiu karanténnu stanicu na svete. Strach, že prerastie do globálnej pandémie, ochromuje aj svetové finančné trhy.
Pre pesimistov je koronavírus novou „čiernou labuťou“, neočakávanou – a v podstate neočakávateľnou – udalosťou, ktorá bude mať zásadný dosah na spoločnosť, svetovú ekonomiku aj finančné trhy. Pre ostatných je epizódou, ktorá už má niekoľko podobných precedensov. Dobrou správou je, že ani jeden neznamenal pre trhy bolestivú skazu. Zlá správa: zatiaľ máme s podobnými hrozbami príliš málo skúseností (a teda dát), aby sme sa mohli spoľahnúť na historické štatistiky.
Presné, no zavádzajúce štatistiky
Prvé pokusy dať skúsenostiam investorov s podobnými hrozbami kvantitatívny rozmer nenaznačujú, že koronavírus by mohol napáchať výraznejšie škody. Podľa analýzy americkej Citigroup priniesli všetky výraznejšie epidémie za posledné dve desaťročia – od SARS v roku 2003 až po ebolu pred šiestimi rokmi – relatívne malé straty pre akciové trhy.
Vírus |
Obdobie |
Zmena hodnoty indexu S&P 500 |
SARS (koronavírus) |
január 2003 – marec 2003 |
–12,8 % |
Vtáčia chrípka |
január 2004 – august 2004 |
–6,9 % |
MERS (koronavírus) |
september 2012 – október 2012 |
–7,3 % |
Ebola |
december 2013 – február 2014 |
–5,8 % |
Zika |
november 2015 – február 2016 |
–12,9 % |
Zdroj: Citi Research
Poklesy na akciových trhoch, ktoré vo svojej analýze uviedla Citigroup, by pre investorov nemali byť žiadnym dôvodom na paniku. V septembri 2018 svetu nehrozila žiadna pandémia a napriek tomu sa index S&P 500 prepadol v priebehu 14 týždňov o 20 %. Dvojciferné výkyvy bývajú síce nepríjemnou, no z času na čas prirodzenou súčasťou vývoja na burzových parketoch.
Všetky štatistiky však treba brať s rezervou. Výnimkou nie sú ani tie, ktoré vyprodukuje tretia najväčšia banka v USA. Prvé otázniky nad jej výpovednou schopnosťou vyvolávajú definície období jednotlivých epidémií. V prípade epidémie eboly napríklad analýza uvádza jej koniec vo februári 2014. Podľa oficiálnych zdravotníckych štatistík však počet ľudí nakazených týmto vírusom kulminoval až o osem mesiacov neskôr, v októbri 2014.
Podobnú časovú nezrovnalosť možno nájsť aj v prípade vírusu Zika. Analýza Citigroup považuje za koniec epidémie február 2016, keď zhodou okolností došlo k výraznejšiemu prepadu aj na svetových akciových trhoch. Počet ľudí nakazených týmto vírusom však kontinuálne narastal počas celého roku 2016, epidémia sa tak určite neskončila na jeho začiatku.
Alternatívna interpretácia
Korektne kvantifikovať vplyv epidémií na finančné trhy nie je jednoduché, i keby boli ich časové obmedzenia jednoznačné. Keď sa začiatkom roka 2014 začal v západnej Afrike šíriť vírus eboly, akciové trhy si epidémiu prakticky vôbec nevšímali. Index S&P 500 pokračoval v raste bez výraznejších výkyvov. Nálada na trhoch sa prudko zmenila až vtedy, keď počet obetí eboly kulminoval. V krátkom období ceny amerických akcií klesli o viac ako 7,2 %, no túto stratu vzápätí rovnako rýchlo vymazali a pokračovali v ceste nahor.
Odlišný vývoj na trhu sprevádzalo prepuknutie epidémie SARS. Akciový trh klesal už v čase jej vypuknutia a počas troch mesiacov poklesol o 10 % (začiatok roka 2013). Ceny akcií však zamierili nahor ešte predtým, než SARS podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie kulminoval. Keď epidémia vrcholila, akciové trhy už opäť smerovali nahor.
Podčiarknuté a sčítané: žiadna z epidémií, ktoré investori v minulosti zažili, neznamenala pre finančné trhy výraznejšiu katastrofu. Výkyvy, ktoré ich sprevádzali, neboli o nič väčšie ako tie, ktoré sú pre investorov na akciových trhoch štandardom. Platí to dokonca aj o tej najväčšej, ktorú neprekonal ani SARS, ani ebola, ani žiadna iná epidémia: španielska chrípka.
V priebehu rokov 1918 až 1920 sa infekciou španielskej chrípky nakazilo viac ako 500 miliónov ľudí, čo zodpovedalo 27 % svetovej populácie. O život pripravila viac ako 50 miliónov ľudí. Bola to jedna z najnebezpečnejších prírodných katastrof v ľudskej histórii. Hoci v jej dôsledku zomreli 3 % globálnej populácie, ceny akcií klesli od vrcholu pandémie približne o 10 %. Trhu síce trvalo štyri mesiace, kým opäť začal rásť, no ani španielska chrípka nedokázala ovplyvniť jeho smerovanie.