U susedov idú úroky nahor. Pôjdu aj u nás?

Cena peňazí v susedných krajinách stúpa. Možno vyššie úrokové sadzby očakávať aj na Slovensku?

Centrálni bankári sú obvykle považovaní za najnudnejších finančníkov. To však neznamená, že nedokážu prekvapiť. V posledných týždňoch zaskočili trhy hneď dve stredoeurópske centrálne banky. Na konci septembra zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu Česká národní banka o 0,75 %. O pár dní neskôr ju nasledovala poľská centrálna banka, ktorá zvýšila cenu peňazí o 0,4 %. So sprísňovaním menovej politiky v regióne však ešte pred nimi prišla Budapešť. Magyar Nemzeti Bank sa okamžite zaradila medzi najagresívnejšie centrálne banky v EÚ.

Na vine je inflácia

Vo všetkých prípadoch bolo impulzom na zvýšenie úrokových sadzieb zrýchľovanie inflačného rastu. V Poľsku sa tempo rastu spotrebiteľských cien priblížilo už k 7 % a podľa očakávaní analytikov ani to nie je konečná úroveň. Rekordné zdražovanie cien v ekonomike zažíva aj Slovensko. Je preto namieste otázka: Vyvolá rast inflácie rovnakú odpoveď a pôjdu úrokové sadzby nahor?

Inflácia na Slovensku dosahuje hodnoty, aké sme nemali možnosť vidieť už roky. To môže poľahky viesť k domnienke, že celková cenová úroveň v krajine rastie neprimerane rýchlo. Tvrdé dáta však hovoria niečo iné. „Priemerná inflácia v eurozóne je od globálnej finančnej krízy spred viac ako 10 rokov niekde okolo 1,2 %. Aj za celú eurozónu teda platí, že cenová hladina by bola dnes citeľne vyššia, keby sa bol inflačný cieľ ECB po celé tie roky napĺňal,“ vysvetľuje hlavný ekonóm NBS Michal Horváth. Centrálni bankári vo Frankfurte nemali dosiaľ definovanú presnú úroveň, na ktorej by chceli vidieť infláciu – inflačný cieľ ECB bol roky definovaný ako hodnota tesne pod úrovňou 2 %.

Rastovú trajektóriu inflácie minulý rok prerušila globálna pandémia koronavírusu – spomalila rast cien. „Súčasný rýchlejší rast cien znamená, že dobiehame pomalšiu infláciu z minulosti v eurozóne aj na Slovensku,“ dodáva Horváth.

Pre centrálnych bankárov nie je pri tvorbe menovej politiky dôležité, či v ekonomike dôjde k cenovému skoku. Na čo kladú pri rozhodovaní dôraz, je otázka, či ide o dočasný nárast alebo trvalý. „Očakávame, že súčasné zrýchlenie tempa rastu cien je v rozhodujúcej miere len dočasné. (...) V nasledujúcich rokoch by sa inflácia mala aj u nás, aj v eurozóne vrátiť k nižším úrovniam. Naše prepočty vychádzajú z vyhodnotenia dôvodov pre súčasný vývoj, ale aj z očakávaní na komoditných trhoch. Podobné očakávania inflácie majú aj obchodníci a analytici vo veľkých finančných inštitúciách. Inflácia v eurozóne má dokonca klesnúť pod cieľ ECB,“ podčiarkuje hlavný ekonóm NBS.

Z pozície centrálnej banky je to len predpoveď, realita sa od nej v nasledujúcich rokoch môže líšiť. Nárast inflácie v posledných mesiacoch môže napríklad spôsobiť, že zamestnanci budú mať vyššie mzdové požiadavky ako v minulosti. Náklady firiem môže zdvihnúť nahor aj nedostatok uchádzačov o voľné pracovné pozície. Ak budú musieť firmy platiť svojim ľuďom viac, rast nákladov sa premietne aj v cenách tovarov a služieb.

NBS: Ak ceny ešte porastú, nebude to nadlho

Napriek takýmto rizikám je NBS pri hodnotení inflačných vyhliadok opatrne optimistická. „Zotrvanie na úrovniach okolo inflačného cieľa, alebo dokonca nad ním, však nie je najpravdepodobnejší scenár na ďalšie dva-tri roky, nehovoriac o nejakej závratne vysokej inflácii. Súkromný sektor v eurozóne má naďalej svoje slabé miesta a ekonomika ostáva zraniteľná,“ zdôrazňuje Horváth.

Argumentácia v predchádzajúcich riadkoch je dôležitá. Pokiaľ je nárast inflácie len dočasný, pre centrálnych bankárov to nie je dôvod korigovať cenový vývoj zmenou úrokových sadzieb. „ECB nepohne sadzbami, pokiaľ nebude vnímať trvalejšie cenové tlaky. (...) Ceny energií a potravín dnes rýchlo rastú, ale budúci rok majú výrazne spomaliť. Ak odhliadneme od nich, (očakávaný) rast cien zvyšku tovarov a služieb je v eurozóne tiež stále príliš nízky vzhľadom na ciele. To je ďalší ukazovateľ, ktorý pri rozhodovaní o úrokových sadzbách pozorne sledujeme,“ upozorňuje hlavný ekonóm NBS. V preklade: Ceny výrazne poskočili, no celkový vývoj je akceptovateľný. Je to len dočasný jav.

Centrálni bankári v ECB však majú aj ďalší dôvod neunáhliť sa so sprísňovaním menovej politiky: vlastnú skúsenosť s urýchleným rozhodovaním. Keď v roku 2011 vyhnali vysoké ceny energií nahor aj infláciu, odpoveďou ECB bolo zvýšenie úrokových sadzieb. Bolo to kontraproduktívne – vyššia cena peňazí utlmila vtedajšie pokrízové oživenie ekonomiky eurozóny. Zaradenie „spiatočky“ a návrat k ultranízkym sadzbám už novú situáciu nedokázalo zmeniť k lepšiemu.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK