Už onedlho môže pribudnúť nová mena

Digitálne meny nemusia byť len tie, ktoré vo fyzickom svete neexistujú. Na obzore sa črtá nová mena: digitálne euro.

Má byť podobné bitcoinu, ale úplne odlišné. Digitálne euro by sa do peňaženiek Európanov nemalo dostať ako technologická rebélia proti existujúcemu menovému systému. Nebude ani decentralizované, pretože bude fungovať v réžii Európskej centrálnej banky (ECB). Ak už niečo viete o kryptomenách, pri digitálnom eure bude všetko inak.

Prečo je však digitálne euro vôbec témou? Môžu za to Španieli.

Spustila to otázka

Približne pred tromi rokmi zaslal Jonás Fernández, španielsky poslanec v Európskom parlamente, bankárom v ECB jednoduchú otázku. Presnejšie: nápad, o ktorom už dlhší čas ekonómovia diskutovali – digitálne euro.

Ak by vzniklo, vyriešilo by sa niekoľko problémov súčasne, argumentoval europoslanec. Centrálna banka by sa napríklad pri dodávaní novej likvidity do ekonomiky nemusela spoliehať len na komerčné banky, peniaze by na svoje účty mohli dostať ľudia a domácnosti priamo. Odpoveď ECB bola prekvapujúco priaznivá. Koncept digitálneho eura dnes už nie je len v rovine úvah. Má za sebou verejnú konzultáciu, rokovalo sa o ňom aj v Európskom parlamente. Každým dňom možno očakávať správu o tom, či sa ECB do projektu digitálneho eura pustí aj oficiálne.

Čo je a nie je digitálne euro?

• Digitálne euro nie je ďalšou kryptomenou ako bitcoin alebo ethereum. Aj v digitálnej podobe ostane euro plne pod kontrolou jedinej inštitúcie – Európskej centrálnej banky. Tá bude rozhodovať o tom, koľko digitálnych eur bude vytvorených alebo kto bude ich adresátom.
• Digitálne euro sa zaradí medzi tzv. digitálne meny centrálnych bánk (CBDC, central bank digital currency), peniaze, ktoré môžu byť emitované priamo pre verejnosť. V súčasnosti môže ECB emitovať peniaze a dodávať ich len bankám, ktoré v nej majú účet. Koncept CBDC však počíta s tým, že v centrálnej banke by mohli mať svoje účty aj bežní ľudia. Nové peniaze do ekonomiky by mohla ECB vniesť pripísaním na takéto účty a nespoliehať sa len na schopnosť komerčných bánk dostať novú likviditu do reálnej ekonomiky.
• CBDC nie sú kryptomeny, ale digitálne reprezentácie hotovosti, vydané a riadené centrálnymi bankami. Z tohto dôvodu sa zaobídu aj bez technológií, na ktorých fungujú známe kryptomeny (predovšetkým blockchain).
• Kým o digitálnom eure sa v Európe len diskutuje, v Číne je už realitou digitálny jüan. V apríli minulého roku sa jeho životaschopnosť začala reálne testovať v štyroch veľkých mestách. Zámerom Pekingu je mať pripravenú vlastnú digitálnu menu v čase konania budúcoročných zimných olympijských hier.

Digitálne meny nie sú len odpoveďou centrálnych bánk na vývoj v technológiách alebo snahou o zachovanie kontroly nad peňažnými tokmi. Jednou z ich najväčších predností je zvýšenie finančnej inklúzie v menej rozvinutých častiach sveta. V roku 2017 nemali podľa odhadov Svetovej banky takmer dve miliardy ľudí prístup k základným finančným a bankovým službám. Spoliehanie sa na hotovosť alebo výmenný obchod znamená pre týchto ľudí nedostupnosť takých možností, ako je získanie úveru alebo investovanie.

Zavedenie digitálneho eura by mohlo definitívne zrýchliť aj vyrovnanie platieb. Zmena by bola najviditeľnejšia pri medzinárodných platbách, ktoré zahŕňajú viacerých sprostredkovateľov a neraz drakonické poplatky. Kryptomeny ukázali, že aj cezhraničný transfer je realizovateľný za pár sekúnd. Digitálne euro by mohlo ukázať, že rýchlosť platieb nie je monopolom výlučne virtuálnych mien.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK