-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Veríte informačným mýtom?


21.08.2013

Tvrdiť, že kvôli úspechu je v dobe informácií nevyhnutné mať k dispozícii tie najlepšie informácie, môže znieť ako axióma. Ako by sa bez nich dalo zaobísť? Ak ste expertom v nejakej oblasti, s kvalitnými informáciami ste vo výhode, to dá rozum. No to, čo platí pri takmer každej ľudskej činnosti, však, paradoxne, neplatí pri investovaní. Aspoň nie vždy.

Tvrdiť, že kvôli úspechu je v dobe informácií nevyhnutné mať k dispozícii tie najlepšie informácie, môže znieť ako axióma. Ako by sa bez nich dalo zaobísť? Ak ste expertom v nejakej oblasti, s kvalitnými informáciami ste vo výhode, to dá rozum. No to, čo platí pri takmer každej ľudskej činnosti, však, paradoxne, neplatí pri investovaní. Aspoň nie vždy.

Veríte tomu, že pokiaľ finančné trhy nesledujete 24 hodín denne, nemáte šancu uspieť pri investovaní? Alebo že vaše šance sú mizivé len preto, že dôležité informácie nemáte ako prví? A boli by ste na tom lepšie, ak by ste vedeli, o čom budú písať zajtrajšie noviny? Ak ste aspoň na jednu z týchto otázok odpovedali kladne, naleteli ste niektorému z rozšírených mýtov, ktorým sa vo svete financií darí prežívať celé roky.
 

Mýtus prvý: Experti


Louis Rukeyser bol vo svete finančného infotainmentu legendou. Viac ako tri desaťročia bol tvorcom Wall Street Week, jednej z najznámejších, najdlhších a najsledovanejších relácií mapujúcich dianie na finančných trhoch. Od roku 1989 bol súčasťou jeho televíznej šou tzv. elfí index. Jeho hlavnou pridanou hodnotou pre divákov bolo zrozumiteľné priblíženie očakávaní expertov divákom, ktorí sa financiám nevenovali profesionálne.

Princíp fungovania elfieho indexu bol jednoduchý. Desať expertov pravidelne vyjadrovalo svoje predikcie o tom, ako hodnotia ďalšie vyhliadky akciových trhov. Ak boli optimisti a očakávali ich rast, každá predikcia získala jeden bod. Pri pesimistických predpovediach bolo ohodnotenie mínus jeden bod. Tvorcovia indexu v pravidelných intervaloch zbierali desiatku predikcií a nenáročným súčtom bodov získali aktuálnu hodnotu elfieho indexu. Ak prekročila úroveň päť bodov, experti boli optimisti očakávajúci nárast trhov a vhodný čas na investovanie. Index mal tak fungovať ako investičný barometer.

Už v októbri 1990 dosiahol index rekordnú úroveň -4 bodov, čo znamenalo extrémny pesimizmus. Stalo sa tak v čase, keď akciové trhy začínali obdobie bezprecedentného nárastu, ktorý trval ďalšie desaťročie. Najvyššie hodnoty neskôr dosiahol koncom roku 1999 a na začiatku nového milénia, teda v čase, keď akcie stúpli na historické rekordy a začali prudko padať. Populárny televízny moderátor radšej s elfím indexom skončil. Predpovede expertov sa ukázali nielen mylné, ale úplne zavádzajúce. Ak ho niekto chcel úspešne využívať, bol by na tom lepšie, ak by robil úplný opak toho, čo prominentní experti odporúčali.
 

Mýtus druhý: Na rýchlosti záleží


Keď majú na finančné trhy doraziť dôležité informácie, profesionáli po celom svete vyčkávajú na prvé headliny spravodajských agentúr. Pripravujú sa na to, aby vedeli na ne zareagovať medzi prvými a aspoň o pár sekúnd predbehnúť všetkých ostatných. Už tradične sa tak deje napríklad pri zverejňovaní dôležitých štatistických údajov či pri hospodárskych výsledkoch firiem.

Byť najrýchlejší z rýchlych však nie je cestou k úspechu na finančných trhoch. Aspoň pokiaľ ide o prístup k informáciám, ktoré sa v priebehu niekoľkých sekúnd stanú verejnými. Ak by tomu bolo inak a na rýchlosti by skutočne záležalo, novinári by patrili medzi najbohatších členov spoločnosti. Žiadna informácia sa do sveta nedostane bez nich a skôr, ako sa do nej začítajú prví investori a obchodníci, sú to novinári, ktorí o jej obsahu vedia najviac. Medzi novinármi síce možno nájsť aj bohatých, ale nik z nich nie je taký bohatý ako napríklad Warren Buffett, známy tým, že na jeho pracovnom stole absentuje akýkoľvek počítač či spravodajský terminál.
 

Mýtus tretí: Čo prinesie zajtrajšok


Desiatky rokov patrí k najvplyvnejším domnienkam na finančných trhoch tzv. hypotéza efektívnych trhov. Zhrnutie jej podstaty do jednej vety: ceny akcií, dlhopisov či výmenné kurzy mien v každej chvíli odzrkadľujú všetky známe a dostupné informácie. Ak zajtrajší deň prinesie nové informácie, trhy sa im prispôsobia, no dnes ich obsah nepozná nik.

Ak krátko pred začatím obchodovania na akciovom trhu vyjde dôležitá informácia napríklad o vývoji hrubého domáceho produktu a ceny akcií pôjdu nahor, burzové správy budú pravdepodobne písať o tom, ako štatistický údaj pomohol trhu k ďalším ziskom. Dobré čísla vliali do investorov nádej na rýchlejší rast ekonomiky, lepšie výsledky firiem... Stačí si vybrať.

Pokiaľ by však akciové trhy zareagovali v opisovanej situácii poklesom, médiá by opäť mali svoj príbeh. Zrejme by mu dominovala pochmúrnosť ďalších vyhliadok, neistota z úrokovej politiky, obavy z prehrievania ekonomiky... Opäť si stačí len vybrať. Pointa? Médiá z času na čas skutočne môžu priniesť neočakávané informácie, ktoré dokážu poznačiť ďalší vývoj na finančných trhoch. Vo väčšine prípadov však neplatí, že obsah správ hýbe trhmi, ale naopak – pohyby trhov formujú obsah správ. Nech už ceny akcií zamieria nahor, nadol, alebo ostanú úplne bez pohybu, finanční reportéri vždy budú mať snahu hľadať pre takýto vývoj vysvetlenie.