Viac ako rezerva
Vytvárate si finančnú rezervu? Výborne. Možno si to ani neuvedomujete, no týmto spôsobom získavate viac ako niekoľko eur na nepredvídateľné výdavky.
Vytvárate si finančnú rezervu? Výborne. Možno si to ani neuvedomujete, no týmto spôsobom získavate viac ako niekoľko eur na nepredvídateľné výdavky.
Tvorba finančnej rezervy býva tradične základným pilierom každého solídneho finančného plánu. Aj preto, že život často prináša situácie, ktoré si z času na čas vyžiadajú neplánovane siahnuť hlbšie do vrecka. Nemusí ísť o závratné sumy, no ak každý mesiac poctivo miniete každé zarobené euro, môžu byť aj takéto situácie nepríjemné.
Mať dostatočnú finančnú rezervu znamená však viac ako pocit pripravenosti na výdavky, ktoré si nemožno naplánovať vopred. Aby ste si ju vôbec dokázali vytvoriť, musíte urobiť dôležitú mentálnu zmenu: prestať považovať peniaze, ktoré zarobíte, za peniaze, ktoré môžete minúť. Znie to ako triviálny fakt? Áno. Ale to neznamená, že takáto zmena je jednoduchá.
Výška príjmu nerozhoduje
Dôvody, prečo je tomu tak, netreba hľadať na výplatnej páske. Neschopnosť odložiť bokom časť príjmu nezávisí od toho, či zarobíte málo alebo veľa. Ako ľudia máme tendenciu sťažovať sa na vysoké ceny, nízke príjmy, výnimočné okolnosti, čokoľvek, čo dokáže presvedčiť nás samých o nevyhnutnosti našich výdavkov. Skúsenosti finančných profesionálov však hovoria niečo iné. „Mám klientku, ktorá je učiteľkou v materskej škole. Začínala si vytvárať rezervy s platom okolo 500 eur, dnes je jej príjem približne 600 eur, možno o čosi viac. Bez problémov si však každý mesiac dokáže odložiť 100 až 150 eur. V očiach jej kolegýň vyzerá možno ako chodiaci prízrak, no je to úplne normálny, plne funkčný človek,“ hovorí Executive Manager PARTNERS GROUP SK Lenka Gurecka. Na druhej strane – ani príjmy, ktoré sú pre väčšinu Slovákov vysoko nadštandardné, nie sú zárukou toho, že ich nedokážeme minúť: „Poznám aj takých, ktorí mesačne zarobia v čistom 2 000 – 3 000 eur, no nedokážu usporiť nič.“
Zlyhávanie v strážení si osobných výdavkov nie je dôsledkom toho, že sme iracionálni, ale toho, že sme ľudia. Pre väčšinu svojich rozhodnutí potrebujeme nejaký orientačný bod, kotvu. Ak chceme kúpiť televízor s metrovou uhlopriečkou, výhodnosť či nevýhodnosť konkrétneho modelu porovnávame s tým, koľko stoja iné televízory s metrovou uhlopriečkou (a podobnými parametrami). Podobný proces aplikujeme, spravidla nevedome, aj pri našich výdavkoch. Mentálnou kotvou je v tomto prípade príjem, ktorý môžeme minúť. Nevyžaduje si to veľkú predstavivosť – konkrétne číslo vidíme na výplatnej páske alebo na zostatku na účte.
Zmeňte svoju kotvu
Schopnosť neminúť všetko, čo môžeme, je rozhodujúca v otázke finančného zabezpečenia. Nikomu sa ešte nepodarilo zbohatnúť z toho, že míňal viac, ako zarobil. Ak si vytvárate finančnú rezervu, získavate schopnosť, ktorá nie je bežná, no je nevyhnutná pre vytváranie aktív v akejkoľvek podobe: míňať menej, než by ste teoreticky mohli. Reč je primárne o financiách, no uvedená logika je univerzálna. Napríklad: Počas nasledujúcich šiestich mesiacov máte limitovaný rozsah voľného času. Môžete ho prespať. Môžete ho „minúť“ hádaním sa s neznámymi ľuďmi na sociálnych sieťach. Alebo sa môžete zapísať na jazykový kurz a naučiť sa reč, ktorá vám pomôže získať lepšie miesto, možno lepšieho zamestnávateľa.
Neminúť všetko, čo by ste mohli, môže byť tvrdý test sily vôle. Ak má však tendencia míňať svoje korene v hlave, prečo do nej nepridať aj „protilátku“? Jednou z najsilnejších emócií je strach, skúste si teda predstaviť nasledujúcu situáciu: Na konci mesiaca vám zamestnávateľ oznámi, že musí prepúšťať, a postaví vás pred voľbu. Buď vás prepustí, alebo zníži plat o 10 %. Čo si vyberiete? Menší príjem je lepší ako žiadny, a keby k takej situácii došlo, našli by ste spôsob prispôsobenia svojich výdavkov nižšiemu príjmu. Museli by ste. Tak to tak urobte. Vaše budúce „ja“ sa vám za toto mentálne cvičenie poďakuje.
Aupark Tower
Einsteinova 3541/24
851 01 Bratislava
