Viac ako tretina Slovákov má nízku finančnú gramotnosť

Reprezentatívny prieskum finančnej gramotnosti Slovákov, ktorý v mesiaci august 2012 zrealizovala Nadácia PARTNERS a agentúra Focus* potvrdzuje, že naša úroveň finančných znalostí je rovnakým spoločenským problémom ako vo viacerých krajinách sveta.

Reprezentatívny prieskum finančnej gramotnosti Slovákov, ktorý v mesiaci august 2012 zrealizovala Nadácia PARTNERS a agentúra Focus* potvrdzuje, že naša úroveň finančných znalostí je rovnakým spoločenským problémom ako vo viacerých krajinách sveta.

PRIEMERNÁ ÚROVEŇ FINANČNEJ GRAMOTNOSTI SLOVÁKOV JE 62,5 %.

TAKMER ROVNAKÉ PERCENTO OPÝTANÝCH – 64% SI MYSLÍ, ŽE SA VYZNÁ VEĽMI DOBRE ALEBO DOBRE V OBLASTI FINANCIÍ A STAROSTLIVOSTI O VLASTNÉ PENIAZE.

AŽ 43% DOMÁCNOSTÍ NEUŠETRÍ Z MESAČNEJ VÝPLATY ANI CENT.

Prieskum sa zameral na základné finančné poznatky z ekonómie a financií a bol postavený na znalosti bežných pojmov, s ktorými prichádza človek do styku v každodennom finančnom živote.

Najslabšie miesta máme v oblasti investovania a bankových produktov.

·         Viac ako polovica Slovákov, 56%, nevie v praxi zhodnotiť výhodnosť úverov podľa jednoduchého výpočtu prostredníctvom úroku a RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov). Poznanie nákladovosti úveru je však veľmi dôležité pri výbere každej pôžičky – či je ním hypotekárny, spotrebný úver alebo kontokorent na bežnom účte.

·         Takmer tri štvrtiny Slovákov, 74%, nevedelo rozlíšiť mieru rizika pri typoch investície, ktoré sú kľúčové pri výbere vhodného investičného produktu či pri zvolení stratégie druhého a tretieho dôchodkového piliera.

·         Rovnako viac ako polovica Slovákov, 54%, nepozná základné pravidlo investovania, ktoré hovorí, že výška výnosu závisí od výšky rizika.

„Slabá úroveň finančnej gramotnosti je spôsobená najmä absenciou komplexného ekonomického a finančného vzdelávania na základných a stredných školách,“ upozorňuje na príčiny nižšej finančnej inteligencie Slovákov Michal Nalevanko, riaditeľ analytickej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancya dodáva: „Tak, ako sa učíme od detstva základy fyziky, či chémie alebo pravidlá cestnej premávky, rovnako je potrebné od malička žiakom vštepovať základné ekonomické princípy.“

Tento fakt potvrdzujú aj demografické štatistky prieskumu, ktoré hovoria, že mladí ľudia do 24 rokov sú pod slovenským priemerom finančnej gramotnosti. Viac ako polovica z nich sama priznáva, že sa v otázkach financií neorientujú. Najohrozenejšou skupinou sú však ľudia vo vyššom veku (65+) a nižšie príjmové skupiny, ktorých príjem je menší ako 500 EUR mesačne. Naopak, najlepšie s finančnými vedomosťami sú na tom ľudia v strednom veku (35-54 rokov) a finančnej najinteligentnejším krajom Slovenska je Trenčiansky kraj. V prešovskom kraji klesla úroveň finančnej gramotnosti najnižšie pod celoslovenský priemer, hoci tri štvrtiny obyvateľov tohto kraja si myslí, že sa orientujú vo financiách dobre.

Lepšie znalosti máme v pojmoch z oblasti dôchodkov a poisťovníctva. Najmenej sa orientujeme v základoch investovania.

Prieskum priniesol aj správy o finančnom správaní sa Slovákov, ktoré je zrkadlom finančného povedomia. Takmer polovica Slovákov, 43 %, neušetrí z mesačného príjmu domácnosti vôbec nič. Ďalších 42 % ušetrí menej ako 10 % z príjmu. „Tieto ukazovatele sú alarmujúce. Obyvatelia Eurozóny ušetria podľa údajov Eurostatu 14 % svojich príjmov, v susednom Rakúsku je to dokonca viac ako 16 %, vo Švajčiarsku viac ako 17 %. Zo Slovákov je 85 % pod európskym priemerom, respektíve na nule. Dôsledkom sú neexistujúce alebo nedostatočné finančné rezervy. Domácnosti nie sú pripravené finančne ustáť dočasné turbulencie a ľudia majú tendenciu hľadať riešenie v podobe predražených pôžičiek,“ konštatuje Juraj Juras, správca Nadácie PARTNERS.

 V súčasnosti dáva 44 % Slovákov na splátky pôžičiek približne tretinu príjmu. 35 % minie na splátky do jednej tretiny príjmu, 9 % viac ako tretinu.Viac ako polovica, 55 % opýtaných, sa nezadlžuje. „Naším zámerom rozhodne je, aby sa pomer výrazne preklopil v prospech nezadlžených domácností,“ dodáva T. Šipula.  

Takmer polovica Slovákov, 46%, považuje za najobjektívnejším zdroj informácií o financiách pracovníkov bánk. Štvrtina sa spolieha na finančné rady rodiny a známych a 12% opýtaných verí recenziám a hodnoteniam na internete.

Ako ste na tom so svojimi finančnými vedomosťami a so svojim finančným quocientom (FQ) si môžete otestovať taktiež na www.fqtest.sk alebo na stránke: www.dfg.sk

*Prieskum agentúry FOCUS:

Reprezentatívny kvantitatívny prieskum formou face to face rozhovorov realizovala agentúra FOCUS  medzi obyvateľmi SR vo veku od 18 rokov, na vzorke 720 respondentov. Realizoval sa v termíne 14.8.-20.8.2012.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK