-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Základné ingrediencie úspechu


28.01.2013

Carl Berg. Leon Charney. Thomas Peterffy. Albert Ueltschi. Je takmer isté, že mená týchto štyroch mužov nepovedia na Slovensku nikomu nič. Patria pritom medzi vrchol svetovej finančnej smotánky, hodnota ich majetku sa počíta v miliardách dolárov. Každý sa venuje niečomu inému, no jedno majú spoločné. Keď začínali, nemali nič. Výsledok ich snaženia však hovorí o tom, že ak sa chcete finančne postaviť na nohy, nemusíte sa nevyhnutne narodiť do bankárskeho klanu.

Carl Berg. Leon Charney. Thomas Peterffy. Albert Ueltschi. Je takmer isté, že mená týchto štyroch mužov nepovedia na Slovensku nikomu nič. Patria pritom medzi vrchol svetovej finančnej smotánky, hodnota ich majetku sa počíta v miliardách dolárov. Každý sa venuje niečomu inému, no jedno majú spoločné. Keď začínali, nemali nič. Výsledok ich snaženia však hovorí o tom, že ak sa chcete finančne postaviť na nohy, nemusíte sa nevyhnutne narodiť do bankárskeho klanu.  

Nie, nebudeme vás presviedčať o tom, že vybudovať si stabilné finančné zázemie je jednoduché. Nie je to pravda a – paradoxne – peniaze pritom nezohrávajú tú najdôležitejšiu úlohu. Rovnako nie je rozhodujúce ani to, na akej štartovacej čiare začínate. Ak má úspešné snaženie v tejto oblasti svoje základné ingrediencie, bez nasledujúcich sa nezaobídete.

 

Prvá nevyhnutnosť: Plán

 

Znie to tak triviálne ako prízvukovať, že po každom nadýchnutí nesmie človek zabudnúť aj vydýchnuť. Napriek tomu je až zarážajúce, koľko ľudí siahne po nejakom finančnom produkte len vďaka náhode.

Pri riadení osobných financií je plán definíciou cesty k želanej podobe budúcnosti. Už z tejto charakteristicky je zrejmé, že tak ako sa individuálne ciele líšia, odlišujú sa podrobnosti osobných finančných plánov. Určitá podobnosť medzi nimi existuje najmä preto, lebo sledujú identickú logiku – pomôcť človeku dostať sa z bodu A (súčasnosť) do bodu B (budúcnosť). Je to podobné ako príprava na neznámu cestu. Najskôr je nevyhnutné na mape zadefinovať svoju pozíciu (vo finančných plánoch na to slúži tzv. audit), odhadnúť očakávanú rýchlosť pohybu (ekvivalent osobných finančných možností), a na základe týchto informácií určiť buď priamo cieľ, alebo aspoň reálnosť jeho dosiahnutia.

 

Druhá nevyhnutnosť: Asistencia

 

Dobrý plán je síce nevyhnutným predpokladom dosiahnutia želaného cieľa, no sám ešte nie je zárukou, že sa tak naozaj stane. Príkladom môže byť ojedinelý experiment, ktorý v prvej polovici 80. rokov uzatvorili dvaja (vtedy) známi a úspešní burzoví špekulanti – Richard Dennis a William Eckhardt. Pokus mal dať odpoveď na to, čo robí obchodníka na burze úspešným. Kým prvý z nich tvrdil, že úspech na burze sa dá „naučiť“ (Dennis), druhý bol presvedčený o tom, že bez „šiesteho zmyslu“ sa to nedá ( Eckhardt). Aby objektívne rozhodli o tom, kto z nich má pravdu, na základe inzerátu vybrali skupinu ľudí, ktorým R. Dennis vysvetlil svoje pravidlá a každému zveril peniaze, aby podľa nich reálne obchodovali.

Medzi „korytnačkami“, ako ich Dennis nazval, sa skutočne našli jedinci, ktorí dokázali podľa naučených pravidiel zarobiť rozprávkové výnosy. No boli medzi nimi takí, ktorých výsledky značne zaostávali, a našli sa aj obchodníci, ktorí o zverené peniaze prišli. Najväčším paradoxom je, že všetci išli podľa rovnakých pravidiel, podľa identického plánu. Ukázalo sa, že poznať plán, pravidlá hry a dokázať ich reálne dodržiavať sú dve odlišné veci. Ak má väčšina ľudí disciplinovane dodržiavať plán počas niekoľkých rokov, prinajmenšom v úvodnej fáze sa bez odbornej asistencie jednoducho nezaobíde. Stále je totiž príjemnejšie minúť 30 či 50 eur na menšie rozptýlenie ako poslať ich hoci na program pravidelného sporenia.

 

Tretia nevyhnutnosť: … (žiadna už nie je)

 

Možnosť využívať služby finančných profesionálov bola roky v očiach mnohých symbolom luxusu, ktorý je vzdialený možnostiam „bežných“ ľudí. Ak by vo finančných službách existoval rebríček mýtov, tento by ašpiroval na vrcholovú priečku. Samotná výška príjmu totiž nič nevypovedá o tom, či a ako dokáže človek so svojimi peniazmi hospodáriť. Pri plánovaní finančnej budúcnosti má tak väčšie šance človek s hoci 450-eurovým príjmom, z ktorého si dokáže ušetriť napríklad 70 eur, ako niekto, kto síce mesačne zarobí 1 700 eur, no pred výplatou je na nule (alebo dokonca v mínuse).

Schopnosť pravidelne odložiť bokom aspoň pár desiatok eur už dáva človeku reálnu možnosť vybudovať si finančnú nezávislosť. „Vo firme máme kurz týkajúci sa finančnej slobody, v ktorom počas dvoch dní simulujeme priebeh ľudského života počas 30 rokov. Našou úlohou je priviesť človeka v tejto hre k finančnej nezávislosti. Je to síce hra, no pracuje s reálnymi predpokladmi, historickými vývojmi na finančných trhoch, so situáciami, s ktorými sa ľudia bežne stretávajú počas svojho života. V jednej zo simulácií sa podarilo doviesť k finančnej nezávislosti aj rodinu, ktorá si mesačne dokázala nasporiť len 35 eur. To hovorím o štvorčlennej rodine, ktorá tento cieľ dosiahne bez toho, aby živorila, ale žila, naopak, plnohodnotným životom,“ vysvetľuje Andrea Šestákova, Team Manager Partners Group SK.