Zlato ako poistka? Len opatrne...
Ceny akcií na historických maximách, masívne tlačenie peňazí vo všetkých vyspelých ekonomikách, rastúce geopolitické napätie na Ukrajine, v Izraeli. To je len miniatúrny prehľad faktorov, ktoré sú vo svete vnímané ako potenciálne rozbušky veľkej katastrofy. Väčšina tých, ktorí o nej hovoria, má rovnaký recept na to, ako sa jej vyhnúť: investícia do zlata. Žltý kov vraj vždy slúžil ako poistka na zlé časy.
Ceny akcií na historických maximách, masívne tlačenie peňazí vo všetkých vyspelých ekonomikách, rastúce geopolitické napätie na Ukrajine, v Izraeli. To je len miniatúrny prehľad faktorov, ktoré sú vo svete vnímané ako potenciálne rozbušky veľkej katastrofy. Väčšina tých, ktorí o nej hovoria, má rovnaký recept na to, ako sa jej vyhnúť: investícia do zlata. Žltý kov vraj vždy slúžil ako poistka na zlé časy.
Nikomu nebudeme vyhovárať presvedčenie, že zlato je zlá investícia. Po prvé – ak je niekto o tomto tvrdení skalopevne presvedčený, spravidla nebude otvorený argumentom svedčiacim o opaku. A po druhé – tvrdiť, že zlato nie je dobrá investícia, by ani nebolo korektné.
Ak niekto investoval do žltého kovu pred desiatimi rokmi, takáto investícia by v tomto čase mala za sebou priemerný ročný reálny výnos okolo 10,4 %. To je vynikajúce číslo. Na plusovom zhodnotení by dnes sedeli aj tí, ktorí do zlata investovali pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. V číselnom vyjadrení by už tieto výnosy neboli také imponujúce, no stále by nahrávali advokátom takejto formy investovania hovoriacim o tom, že keď už nič iné, peniaze investované do zlata si zachovávajú svoju reálnu hodnotu.
Dobrý príbeh vďaka dátam
Nik nemôže spochybňovať, že počas posledných troch desiatok rokov bolo zlato skutočne uchovávateľom reálnej hodnoty peňazí. No to, čo sa počas tohto obdobia stalo, nemožno považovať za charakteristickú črtu zlata ako investície. V skutočnosti je väzba medzi vývojom ceny zlata a infláciou veľmi slabá. Zlato teda v žiadnom prípade nie je synonymom poistky voči inflácii, ktorá postupom času znižuje hodnotu peňazí.
To, že v posledných rokoch tomu bolo inak, nemení na uvedenom tvrdení nič. Po vypuknutí ropnej krízy v prvej polovici 70. rokov minulého storočia cena zlata raketovo vyletela o približne 700 % na viac ako 800 dolárov za troyskú uncu na začiatku 80. rokov. V nasledujúcich rokoch už cena vzácneho kovu poznala jediný smer – nadol. Viac ako dve desiatky rokov sa zlato obchodovalo v pomerne stabilnom cenovom pásme, od 300 do 500 dolárov za troyskú uncu. V tomto období by o výhodnosti investovania do zlata hovoril len málokto. Situácia sa zmenila až s príchodom nového milénia, ktoré odštartoval ďalší rastový trend na trhu so zlatom. Ten, vďaka ktorému dnes jeho zástancovia môžu ohurovať neinformovaných potenciálnych investorov presvedčivými štatistikami hovoriacimi o uchovávateľovi reálnej hodnoty peňazí.
Poistka pre prípad kolapsu
Rétorika zástancov investovania do zlata zvyčajne obsahuje aj ďalší podporný argument. Ten poukazuje na údajnú neudržateľnosť systému, v ktorom nie sú peniaze kryté žiadnymi aktívami. Tzv. peniaze s núteným obehom (fiat money) sú podľa nich odsúdené na masívny kolaps a návrat do čias, keď peniaze boli kryté reálnou hodnotou (zlatom). Keď k tomu dôjde, bolo by predsa dobré mať časť svojich úspor práve v zlate.
Pokiaľ by vývoj vo svete skutočne dospel až do takéhoto extrému, vďaka technológiám existujú už aj iné alternatívne podoby peňazí. Elektronické meny, medzi ktoré patrí napríklad bitcoin, sa zatiaľ potýkajú s množstvom detských chorôb, no je len otázkou času, kedy sa podarí vybudovať stabilnú menovú platformu existujúcu len vo virtuálnom svete počítačov. A ak ani tie nebudú k dispozícii, tak peniaze budú užitočnejšie investované v niečom inom (napr. v zásobách potravín). Aby nedošlo k omylu – opisovaný scenár prekračuje všetky hranice predstavivosti. Nik netvrdí, že euro, dolár či ktorákoľvek iná mena bude o pár rokov bezcenným kúskom papiera alebo kovu. Hoci to môže znieť neuveriteľne, aj takéto scenáre možno vystopovať v arzenáli stúpencov žltého kovu.