Ceny akcií mieria nahor aj bez podpory centrálnych bánk

Americký akciový index S&P 500 si koncom mája pripisoval zisk 11 % od začiatku kalendárneho roka. Index Nasdaq Composite, ktorý dominantne tvoria technologické tituly, je na tom ešte lepšie: jeho zisk v roku 2024 predstavuje viac ako 14 %.

Ťahúňom trhov ostáva aj naďalej nadšenie z umelej inteligencie. Spoločnosť Nvidia, ktorá sa pre investorov stala synonymom tohto fenoménu, v máji ohlásila kvartálne výsledky, ktoré prekonali všetky očakávania finančných analytikov. Od začiatku tohto roka zarobili majitelia jej akcií približne 130 %, čo je pri firme takejto veľkosti veľmi ojedinelým javom.

Kartu, ktorá rozhodne o smerovaní akciových trhov v nasledujúcich mesiacoch, majú však centrálne banky. Európa a ECB je údajne pripravená začať so znižovaním úrokových sadzieb ešte skôr ako americká centrálna banka. Dôvodom je presvedčivejší pokles inflácie v eurozóne, jej aktuálna úroveň sa pohybuje v tesnej blízkosti 2 % inflačného cieľa ECB.

Americký Fed zatiaľ drží základné úrokové sadzby v pásme 5,25 až 5,50 %, najvyššie od roku 2001. Investorom to, zdá sa, prekáža čoraz menej a menej. Ceny akcií preto stúpajú vyššie aj napriek neistote, či k zmene menovej politiky vôbec dôjde ešte v tomto roku.

Avizované znižovanie úrokových sadzieb zo strany ECB predstavuje investičnú príležitosť do dlhopisov a nehnuteľností. V krátkodobom a strednodobom horizonte majú dokonca vyšší výnosový potenciál ako akcie, ktoré už znižovanie úrokových sadzieb premietli do svojej hodnoty.

Historické rekordy nepadajú len na akciových trhoch, ale týkajú sa aj zlata. Aj napriek výraznému nárastu ceny (od začiatku roka o vyše 17 %), sa dôvod na priamu a dlhodobú investíciu do neho hľadá len veľmi ťažko. Aj keď si mnoho investorov stále myslí, že zlato je bezpečný a pokojný prístav v ťažkých časoch, realita je podľa štatistík úplne opačná a skôr ide o rozbúrené more. Dôkazom je jeho historická rozkolísanosť, ktorá je porovnateľná s akciovým trhom, avšak pri oveľa nižšom dosahovanom výnose. Akciový index S&P 500 si za posledných 30 rokov s reinvestíciu dividend pripísal zhodnotenie približne 1 975 %, pričom zlato za rovnaký čas pridalo len 528 %. Ďalším významným obmedzením je aj samotná fyzická kúpa a vysoký rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou, ktorá môže dosahovať aj niekoľko percent.

Aj napriek vysokej inflácii v posledných rokoch držia slovenské domácnosti na svojich bežných bankových účtoch bez úročenia rekordne vysokú sumu v objeme 48,5 mld. EUR. Táto suma sa za posledné dva roky takmer nezmenila. Po zohľadnení inflácie klesla reálna kúpna sila týchto peňazí o vyše 10 mld. EUR na 38,3 mld. EUR. V čase ešte stále vysokých úrokových mier ECB sa pre všetkých týchto ľudí otvára príležitosť investovať do krátkodobých konzervatívnych produktom s atraktívnymi výnosmi.

Zdieľať článok

Analýza mojich financií

Chcem kariéru v Partners Group SK