-->

Nastavenie cookies

Na našej webovej stránke používame cookies.

Niektoré z nich sú na fungovanie stránok nevyhnutné, ale o tých ostatných môžete rozhodnúť sami.

Viac informácií o súboroch cookies a ochrane údajov.

Skryté riziká neskorých začiatkov


O investovaní začíname podľa prieskumov obvykle uvažovať až niekedy po štyridsiatke. Dosť dlho po tom, ako začneme zarábať prvé eurá, ale v dostatočnom predstihu na to, aby sme si do dôchodku stihli vytvoriť solídne úspory.

Možností, ako investovať, je neúrekom. Skutočnou výzvou nie je vybrať si správny investičný produkt, ale urobiť prvý krok: s investovaním vôbec začať.

Ak sa čerstvý štyridsiatnik rozhodne na jeden rok pustiť investičné predsavzatie z hlavy, nič neobvyklé sa nestane. Na smartfóne sa mu neobjaví žiadna notifikácia, ktorá by ho upozorňovala na to, že je najvyšší čas začať. Nedostane žiadnu upomienku, pripomínajúcu jeho nepripravenosť na dôchodok.

Nie je nič jednoduchšie ako posunúť investičné predsavzatie o ďalší mesiac. Alebo o rok. Možno aj dva. Nič hrozné – a ani viditeľné – sa nikomu nestane.

S odkladaním rozhodnutia začať investovať je však spojených viacero rizík. To hlavné je zrejmé každému: krátke obdobie investovania znamená menej investovaných úspor. No zďaleka nejde o jediné riziko.

 

Kratší čas = menší výber

Finančné trhy sú supermarketom investičných príležitostí. Kto je fanúšikom akcií, môže si vyberať: americké, európske, indexové ETF, akciové podielové fondy. Alebo budú viac po chuti dlhopisy? Firemné, štátne, dlhodobé alebo s kratšou lehotou splatnosti? A čo tak komodity? Prípadne kryptomenové ETF fondy?

Široká ponuka investičných nástrojov môže budiť dojem, že každý si môže vybrať do svojho portfólia, čo len chce. Zdanie však klame. Nie všetky investičné príležitosti sú rovnako vhodné pre každého investora.

Asi žiadny finančný profesionál by mladému človeku, ktorý to s investovaním myslí seriózne a dlhodobo, nedal iné odporúčanie ako začať s akciami. Vo väčšine prípadov s nízkonákladovými indexovými ETF fondmi. Investičný horizont desiatok rokov je prakticky garanciou, že výsledkom takejto investície bude atraktívne zhodnotenie.

To, čo platí pre mladého človeka, však neplatí univerzálne pre ľudí vo vyššom veku. Obdobie, počas ktorého budú ich úspory investované, je podstatne kratšie. To robí z akcií riskantnejšiu investíciu. Ceny akcií síce dlhodobo mieria nahor už viac ako sto rokov, ale nie je to cesta nepretržitého rastu. Obdobia poklesov (alebo stagnácie) môžu trvať niekoľko mesiacov až rokov.

Kto začína s investovaním vo vyššom veku, mal by počítať s tým, že portfólio primerané jeho veku bude musieť byť pre kratší investičný horizont opatrnejšie. Primerane nižšie budú teda aj dosahované výnosy.

 

Opatrné začiatky

Predstavte si seba vo veku okolo 50 rokov, bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s investovaním. Z rôznych príbehov, ktoré ste od iných počuli, máte zmiešané pocity. A ani dianie vo svete, i keď ho sledujete len okrajovo, nenasvedčuje tomu, že by sme stáli na prahu éry ekonomického a finančného blahobytu.

Ako by ste s investovaním začali?

Pravdepodobne veľmi opatrne. Buď by ste začali s menšími sumami („Uvidím, ako to funguje.“), alebo by ste hneď začali rozkladať investované úspory medzi rôzne typy investícií. Napríklad medzi akcie a dlhopisy.

Až po nejakom čase by ste zistili, že investovanie nie je žiadne desivé dobrodružstvo. Nekradne vám pokojný spánok ani nevyžaduje neustály dohľad. Poznanie investičnej reality vám dá pocit, že už môžete začať zhodnocovať svoje úspory „naplno“.

Problémom však je spomínaný „nejaký čas“. Pre niekoho to môže byť pár mesiacov, u iného aj niekoľko rokov. Počiatočná opatrnosť, ktorá je pochopiteľná u začínajúcich investorov bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností, ukrajuje z celkovej dĺžky investičného horizontu. Obdobie, ktoré ešte ostane, už môže byť príliš krátke na zmysluplné investovanie s citeľným výsledkom.

 

Potreba uskromniť sa

Začať investovať v neskoršom veku znamená aj výzvu pre životný štýl, na ktorý si človek za predchádzajúce roky zvykol. Najmä ak počas nich ani výraznejšie nesporil a peniaze, ktoré zarobil, si užíval podľa svojich predstáv. Každoročné dovolenky, večere zásadne podávané v reštauráciách, najnovšie technologické výstrelky… Čokoľvek, čo si človek najradšej dopraje.

Presmerovať časť príjmu do budovania investičného portfólia môže vyžadovať zmenu životného štýlu, ktorý si človek dovtedy budoval a na ktorý si zvykol. Uskromnenie sa nemusí byť jednoduché. O to viac, že ak má byť cieľom investovania napríklad zabezpečenie budúceho dôchodku, do investícií bude musieť začať prúdiť viac ako symbolická časť príjmov.

Nepomáha ani prirodzené mentálne nastavenie ľudí: viac si ceníme niečo, čo môžeme mať hneď (pohodlnú dovolenku), ako cieľ vzdialený niekoľko rokov. Začať s investovaním v neskoršom veku je preto podstatne náročnejšie ako urobiť rovnaké rozhodnutie o 15-20 rokov skôr.